Vedecké zdôvodnenie kvalifikovaného názoru rodičov k listu primátorovi mesta Liptovský Hrádok zo dňa 11.04.2021.
Vážený pán primátor, vážený pán riaditeľ,
V tomto liste sme čerpali zo zdrojov odbornej komisie pre vyšetrovanie korona vírusových dopadov z Nemeckej spolkovej republiky a Slovenskej republiky, kde najmä prof. Dr. Christof Kuhbander za nemeckú stranu, JUDr. Peter Weis, za slovenskú, sumarizujú terajšiu situáciu po stránke medicínskej ako aj právnej. Z textov vyberáme:
1. Z psychologického a fyziologického hľadiska existuje veľa možných vedľajších účinkov spojených s opatreniami prijatými v školách. Napríklad WHO vo svojom vyhlásení o nosení masiek u detí píše: » apps.who.int/iris/rest/bitstreams/1296520/retrieve...
"Viaceré štúdie ukázali, že deti pri používaní masiek (v ďalšom texte bude toto slovo použité na definíciu prekrytia dýchacích ciest rúškami a inými) uvádzali faktory, ako je teplo, podráždenie, ťažkosti s dýchaním, nepohodlie, rozptýlenie pozornosti a nesústredenosť, nízke spoločenské akceptovanie a to, že maska zle sedela na tvári."
Z toho bol neskôr odvodený základný princíp: "Nevytvárajte žiadne poškodzovanie zdravia detí. Mal by sa uprednostňovať záujem dieťaťa, teda jeho zdravie a blaho."
Vyhlásenie WHO však nezohľadňuje žiadne vedľajšie účinky opatrení voči deťom na psychologickej úrovni. Zahŕňajú sa iba do tej miery, že sa napríklad skúma vývojové psychologické pozadie toho, kedy je dieťa schopné správne a spoľahlivo nosiť masku. Ďalej sa bude diskutovať o možných psychologických a fyziologických vedľajších účinkoch opatrení prijatých na školách.
2. Psychologické dopady opatrení na deti. Z pedagogicko-psychologického hľadiska možno očakávať ďalekosiahle negatívne vplyvy na vývoj a dozrievanie našich detí. Napríklad nosenie masiek mimoriadne obmedzuje neverbálnu komunikáciu, ktorá je jedným z najdôležitejších kanálov pre rozvoj udržateľného sociálneho vzťahu, najmä pre menšie deti. Ďalej je výraz tváre jedným z ústredných signálov, prostredníctvom ktorých komunikujeme svoj vlastný emocionálny stav a vstupujeme do emocionálneho stavu druhého, ktorý je jedným zo základných stavebných kameňov rozvoja vysokej úrovne emočnej a sociálnej kompetencie. Napríklad profesor Manfred Spitzer napísal v nedávno publikovanej súhrnnej práci na túto tému: » www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7417296/... „Prekrytie dolnej polovice tváre znižuje schopnosť komunikovať, interpretovať a schopnosť vnútorne sa vcítiť do emocionálnych prejavov partnerov sociálnej interakcie. Pozitívne emócie sa stávajú menej rozpoznateľnými a negatívne emócie sa zosilňujú. Emocionálna mimika, prenos emócií a emocionalita sa všeobecne znižujú, a tým sa zhoršuje väzba medzi učiteľom a študentom, súdržnosť skupiny a učenie - pretože emócie sú pre to jednou z najdôležitejších hnacích síl." Nosenie masiek navyše bráni prenosu hlasu. Na jednej strane sú utlmené vyššie frekvencie a na druhej strane je úplne zablokovaný vizuálny signál z pier, čo zhoršuje verbálnu komunikáciu a prináša riziko nedorozumení: » pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28054912/... Upustenie od fyzického kontaktu je tiež spojené s psychologickými a sociálnymi vedľajšími účinkami. Fyzický kontakt je jedným zo základných prvkov našej ľudskej existencie. Početné štúdie ukazujú, že fyzický kontakt má veľký význam pre vývoj dieťaťa a spoločenské správanie všeobecne. Napríklad telesný kontakt pri upokojovaní jedinca je jedným z ústredných aktívnych prvkov, v skupinách priateľov, v ktorých je vzájomné dotýkanie sa bežné a časté, dochádza k menšej agresii a príjemné dotyky tiež zmierňujú stres a posilňujú imunitný systém. Fyzická blízkosť tiež vyjadruje pocity sociálnej blízkosti a podpory, ktoré nie je možné vyprodukovať v porovnateľnej intenzite iným spôsobom: » www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S02732297110000...
Z psychologického hľadiska je udržiavanie minimálnej vzdialenosti 1,5 m spojené s vedľajšími účinkami na psychologickej a sociálnej úrovni. Z kultúrnych antropologických štúdií je známe, že vzdialenosť udržiavaná medzi ľuďmi má dôležitú funkciu sociálneho signálu: pre každú kultúru existuje určitá vzdialenosť, ktorá je vnímaná ako príjemná a podporuje spoločnú prácu, učenie a hranie: » link.springer.com/chapter/10.1007/978-3-531-92764-0_7... Ak je táto vzdialenosť nedostatočná, je to nepríjemné, ak je táto vzdialenosť vyššia, ľudia si navzájom pripadajú dosť zvláštny. Je zaujímavé, že na tomto svete neexistuje kultúra, v ktorej by bola priestorová vzdialenosť rozhodujúca pre dobré priateľstvá a úzku spoluprácu 1,5 m. Zachovanie minimálnej vzdialenosti 1,5 m by preto mohlo narušiť rozvoj užších sociálnych väzieb a priateľstiev a tiež mať negatívny vplyv na existujúce sociálne kontakty: » www.bdp-verband.de/aktuelles/2020/06/corona-und-die-nonver... „Mohlo by sa rovnako dobre stať, že zväčšením vzdialenosti od ľudí, ktorí sú nám inak blízki, sa témy rozhovorov a iné sociálne vzorce správania sa prispôsobia a tým vytvoria dodatočné odcudzenie sa medzi ľuďmi."
3. Problematické sú tiež zákazy dotýkať sa jeden druhého tváre, najmä pre menšie deti. Z vývojového hľadiska sú menšie deti prakticky neschopné vykonávať také zákazy. Podľa toho sa u dieťaťa vyvolávajú pocity viny, ktoré, najmä pokiaľ ide o účel tohto zákazu - "chrániť" život iných ľudí, môžu mať dramatické následky na vývoj dieťaťa. Vytváranie pocitov viny a strachu je pravdepodobne jedným z najväčších rizík, ktoré predstavujú opatrenia prijímané na školách. Opatrenia trvalo upozorňujú deti na to, že pre nich existuje veľké nebezpečenstvo pre ostatných i pre nich samých. To môže byť sprevádzané jednak intenzívnym strachom, jednak intenzívnym pocitom viny, ktoré môžu viesť k sociálnemu stiahnutiu alebo dokonca k rozvoju úzkostných porúch a depresie: » jamanetwork.com/journals/jamapediatrics/article-abstrac... Existujú správy o deťoch, ktoré sa veľmi boja zodpovednosti za smrť svojich rodičov alebo starých rodičov, napr.: » www.spiegel.de/gesundheit/coronavirus-was-muss-ich-tun... čo môže viesť k zásadným vývojovým poruchám. Ukladanie takejto "zodpovednosti" deťom je z pedagogického hľadiska absolútne neprípustné. Napríklad Doris Graf, vedúca štátnej školskej poradne pre Horné Bavorsko-západ a 2. predsedníčka regionálneho školského poradenského združenia, napísala článok o prijatých opatreniach a dospievajúcich: "Deti nie sú zodpovedné za dospelých. Nie je preto prípustné vyžadovať od dieťaťa zastavenie aktov ľahkovážnosti a nerušenej možnosti rozvoja (zabránením komunikačných kontaktov) v prospech (zdravia) jeho pedagógov."
4. V Elsevier PHEC bola v roku 2020 uverejnená štúdia: » www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7546654/... ktorá sa zaoberala zvýšeným počtom samovrážd študentov. Zo štúdie citujeme dôvody, vedúce ku zvýšenému stresu, vedúcemu ku depresii a následným samovraždám detí.
Finančná neistota a ťažkosti v dôsledku lockdownov spôsobili, že rodičom bolo ťažké dovoliť si dokonca aj smartfóny, len aby sa mohli ich deti zúčastniť vyučovania. Medzi faktormi obmedzujúcimi možnosti online vyučovania sú strata mzdy alebo strata zamestnania, vzdelávací systém, ktorý núti študentov a rodičov, do osvojenia si technológie bez iných možností, nedostupnosť zariadení, nedostatočná rýchlosť pripojenia a podobne. Väčšina hlásených prípadov samovrážd bola vo vekovej skupine 13-17 rokov. Z ďalších dôvodov, na ktoré sa upozorňuje, je stres, ktorý znamená predĺženie času stráveného pred obrazovkou a nahromadenie domácich úloh, ktoré by inak pri prezenčnej forme boli v oveľa menšom množstve.
Vážený pán primátor, vážený pán riaditeľ, chceme ďalej upriamiť Vašu pozornosť na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 16.2.2020, ktorý vydal Ústavný súd ČR ako nález Pl. ÚS 106/20. JUDr. Peter Weis, konštatuje z predmetného nálezu nasledovné:
1. Uznesenia vlády sa nesmú pri obmedzeniach opierať o politický kompromis, ale o konkrétne dáta a vyhodnotenie situácie odborníkmi. Tieto odborné názory musia byť zverejnené, aby mohli byť preskúmateľné a podrobiteľné objektívnej kritike, prípadne verejnej diskusii. Ide teda najmä o vylúčenie politicky motivovaných a tzv. ľubovoľných, resp. náhodilých rozhodnutí.
2. Krízové opatrenia musia vychádzať z dostupnej úrovne vedeckého poznania vo vzťahu k chorobe, ktorej šíreniu majú opatrenia zamedziť. V praxi by to malo znamenať zverejnenie dostupných peer review štúdií aj proti a ich náležité vyhodnotenie.
3. Krízové opatrenia sa plynutím času majú racionalizovať. Nie je možné, aby opatrenia z marca 2020 ako okamžitá reakcia vlády na situáciu mali podobný charakter ako opatrenia o 11 mesiacov. Má sa brať zároveň do úvahy, že akýkoľvek opakovaný zásah do základných práv je o to intenzívnejší a bolestivejší, než krátkodobé opatrenie.
4. Musí byť dokonale (riadne a presvedčivo) odôvodnené diskriminačné zaobchádzanie s rôznymi podnikateľskými subjektmi. Nestačí uviesť zoznam povolených a nepovolených, resp. obmedzených prevádzok, ale aj preskúmateľné zdôvodnenie každého výnimočného prípadu.
5. Odôvodnenie podľa bodu 4 je nielen nevyhnutným podkladom pre prieskum ústavným súdom, ale aj pre spoločenskú akceptáciu a teda aj legitimitu krízových opatrení. Aj pre tieto dôvody Ústavní soud napadnutý bod I./1. usnesení vlády č. 31/2021 Sb. z dôvodu porušenia čl. 1 odst. 1 Ústavy a čl. 2 odst. 3, čl. 4 odst. 4 v spojení s čl. 26 odst. 1 Listiny zrušil.
Chceme Vás upozorniť na názor rodičov podporený horeuvedenými štúdiami spracovanými profesorom medicíny prof. Dr. Christof Kuhbanderom, ktoré dokazujú nad všetku pochybnosť, že názor rodičov, že opatrenia, ktoré zabraňujú zúčastniť sa deťom na prezenčnej forme ako aj ďalšie horeuvedené opatrenia prispievajú ku zvyšovaniu všeobecnej psychickej, psychologickej a fyzickej záťaže našich detí, následkom čoho je zvýšené riziko poškodenia zdravia, čo je v príkrej kontradikcii so závermi WHO, ktoré hovoria, že sa musí uprednostňovať záujem dieťaťa, teda jeho zdravie a blaho. Tiež prelomový nález Ústavného súdu Českej republiky, pretože v bodoch ľudských práv sú právne systémy ČR a SR skoro totožné, Vám dávame do pozornosti povinnosť skúmať dostupnú úroveň vedeckého poznania a krízové opatrenia týmto vedomostiam prispôsobovať. Tiež vás chceme upozorniť na rozsudok Durínskeho súdu v Nemeckej spolkovej republike zo dňa 8.4.2021, tu v plnom znení vrátane troch znaleckých posudkov: » 2020news.de/wp-content/uploads/2021/04/Amtsgericht-... v ktorom súd nielen zakázal škole vyžadovať prekrytie dýchacích ciest pre študentov akýmkoľvek spôsobom, ale zakázal nariadenia na udržiavanie odstupov a testovanie študentov. Tiež jasne nariadil škole znova zaviesť plnohodnotne prezenčnú formu vyučovania.
Veríme, že horeuvedenými informáciami, sme Vám zaslali dostatočný počet relevantných vedeckých a právnych podkladov na prehodnotenie nástupu našich detí do škôl vo Vašej gescii so zohľadnením týchto vedeckých dát. Podotýkame, že nami vybraní zdrojoví autori sú momentálne aj pedagogickými pracovníkmi na renomovaných európskych univerzitách.
Odborná komisia SK pre Mgr. Adrianu Kráľovú s rodičmi
Poznámka k udalostiam: Rodičmi navrhované stretnutie na 13.4.2021 (nami nazvané Rodičovským združením) sa neuskutočnilo. Vedenie školy a zriaďovateľ školy tento krok zamietli. Odôvodnili ho zverejneným obnovením prezenčného vyučovania pre 2. stupeň od 26.4.2021. Máme za to, že projekt by nemal byť zamietnutý pod koberec, nakoľko nevieme čo sa bude diať nasledujúce obdobie, prípadne od septembra 2021. Deti by mali ostať za každých okolností na prvom mieste, pretože ide o budúcnosť a zdravie celých rodín.
Vážený pán primátor, vážený pán riaditeľ,
V tomto liste sme čerpali zo zdrojov odbornej komisie pre vyšetrovanie korona vírusových dopadov z Nemeckej spolkovej republiky a Slovenskej republiky, kde najmä prof. Dr. Christof Kuhbander za nemeckú stranu, JUDr. Peter Weis, za slovenskú, sumarizujú terajšiu situáciu po stránke medicínskej ako aj právnej. Z textov vyberáme:
1. Z psychologického a fyziologického hľadiska existuje veľa možných vedľajších účinkov spojených s opatreniami prijatými v školách. Napríklad WHO vo svojom vyhlásení o nosení masiek u detí píše:
» apps.who.int/iris/rest/bitstreams/1296520/retrieve...
"Viaceré štúdie ukázali, že deti pri používaní masiek (v ďalšom texte bude toto slovo použité na definíciu prekrytia dýchacích ciest rúškami a inými) uvádzali faktory, ako je teplo, podráždenie, ťažkosti s dýchaním, nepohodlie, rozptýlenie pozornosti a nesústredenosť, nízke spoločenské akceptovanie a to, že maska zle sedela na tvári."
Z toho bol neskôr odvodený základný princíp: "Nevytvárajte žiadne poškodzovanie zdravia detí. Mal by sa uprednostňovať záujem dieťaťa, teda jeho zdravie a blaho."
Vyhlásenie WHO však nezohľadňuje žiadne vedľajšie účinky opatrení voči deťom na psychologickej úrovni. Zahŕňajú sa iba do tej miery, že sa napríklad skúma vývojové psychologické pozadie toho, kedy je dieťa schopné správne a spoľahlivo nosiť masku. Ďalej sa bude diskutovať o možných psychologických a fyziologických vedľajších účinkoch opatrení prijatých na školách.
2. Psychologické dopady opatrení na deti. Z pedagogicko-psychologického hľadiska možno očakávať ďalekosiahle negatívne vplyvy na vývoj a dozrievanie našich detí. Napríklad nosenie masiek mimoriadne obmedzuje neverbálnu komunikáciu, ktorá je jedným z najdôležitejších kanálov pre rozvoj udržateľného sociálneho vzťahu, najmä pre menšie deti. Ďalej je výraz tváre jedným z ústredných signálov, prostredníctvom ktorých komunikujeme svoj vlastný emocionálny stav a vstupujeme do emocionálneho stavu druhého, ktorý je jedným zo základných stavebných kameňov rozvoja vysokej úrovne emočnej a sociálnej kompetencie. Napríklad profesor Manfred Spitzer napísal v nedávno publikovanej súhrnnej práci na túto tému: » www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7417296/...
„Prekrytie dolnej polovice tváre znižuje schopnosť komunikovať, interpretovať a schopnosť vnútorne sa vcítiť do emocionálnych prejavov partnerov sociálnej interakcie. Pozitívne emócie sa stávajú menej rozpoznateľnými a negatívne emócie sa zosilňujú. Emocionálna mimika, prenos emócií a emocionalita sa všeobecne znižujú, a tým sa zhoršuje väzba medzi učiteľom a študentom, súdržnosť skupiny a učenie - pretože emócie sú pre to jednou z najdôležitejších hnacích síl." Nosenie masiek navyše bráni prenosu hlasu. Na jednej strane sú utlmené vyššie frekvencie a na druhej strane je úplne zablokovaný vizuálny signál z pier, čo zhoršuje verbálnu komunikáciu a prináša riziko nedorozumení: » pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28054912/...
Upustenie od fyzického kontaktu je tiež spojené s psychologickými a sociálnymi vedľajšími účinkami. Fyzický kontakt je jedným zo základných prvkov našej ľudskej existencie. Početné štúdie ukazujú, že fyzický kontakt má veľký význam pre vývoj dieťaťa a spoločenské správanie všeobecne. Napríklad telesný kontakt pri upokojovaní jedinca je jedným z ústredných aktívnych prvkov, v skupinách priateľov, v ktorých je vzájomné dotýkanie sa bežné a časté, dochádza k menšej agresii a príjemné dotyky tiež zmierňujú stres a posilňujú imunitný systém. Fyzická blízkosť tiež vyjadruje pocity sociálnej blízkosti a podpory, ktoré nie je možné vyprodukovať v porovnateľnej intenzite iným spôsobom: » www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S02732297110000...
Z psychologického hľadiska je udržiavanie minimálnej vzdialenosti 1,5 m spojené s vedľajšími účinkami na psychologickej a sociálnej úrovni. Z kultúrnych antropologických štúdií je známe, že vzdialenosť udržiavaná medzi ľuďmi má dôležitú funkciu sociálneho signálu: pre každú kultúru existuje určitá vzdialenosť, ktorá je vnímaná ako príjemná a podporuje spoločnú prácu, učenie a hranie: » link.springer.com/chapter/10.1007/978-3-531-92764-0_7...
Ak je táto vzdialenosť nedostatočná, je to nepríjemné, ak je táto vzdialenosť vyššia, ľudia si navzájom pripadajú dosť zvláštny. Je zaujímavé, že na tomto svete neexistuje kultúra, v ktorej by bola priestorová vzdialenosť rozhodujúca pre dobré priateľstvá a úzku spoluprácu 1,5 m. Zachovanie minimálnej vzdialenosti 1,5 m by preto mohlo narušiť rozvoj užších sociálnych väzieb a priateľstiev a tiež mať negatívny vplyv na existujúce sociálne kontakty: » www.bdp-verband.de/aktuelles/2020/06/corona-und-die-nonver...
„Mohlo by sa rovnako dobre stať, že zväčšením vzdialenosti od ľudí, ktorí sú nám inak blízki, sa témy rozhovorov a iné sociálne vzorce správania sa prispôsobia a tým vytvoria dodatočné odcudzenie sa medzi ľuďmi."
3. Problematické sú tiež zákazy dotýkať sa jeden druhého tváre, najmä pre menšie deti. Z vývojového hľadiska sú menšie deti prakticky neschopné vykonávať také zákazy. Podľa toho sa u dieťaťa vyvolávajú pocity viny, ktoré, najmä pokiaľ ide o účel tohto zákazu - "chrániť" život iných ľudí, môžu mať dramatické následky na vývoj dieťaťa. Vytváranie pocitov viny a strachu je pravdepodobne jedným z najväčších rizík, ktoré predstavujú opatrenia prijímané na školách. Opatrenia trvalo upozorňujú deti na to, že pre nich existuje veľké nebezpečenstvo pre ostatných i pre nich samých. To môže byť sprevádzané jednak intenzívnym strachom, jednak intenzívnym pocitom viny, ktoré môžu viesť k sociálnemu stiahnutiu alebo dokonca k rozvoju úzkostných porúch a depresie: » jamanetwork.com/journals/jamapediatrics/article-abstrac...
Existujú správy o deťoch, ktoré sa veľmi boja zodpovednosti za smrť svojich rodičov alebo starých rodičov, napr.: » www.spiegel.de/gesundheit/coronavirus-was-muss-ich-tun...
čo môže viesť k zásadným vývojovým poruchám. Ukladanie takejto "zodpovednosti" deťom je z pedagogického hľadiska absolútne neprípustné. Napríklad Doris Graf, vedúca štátnej školskej poradne pre Horné Bavorsko-západ a 2. predsedníčka regionálneho školského poradenského združenia, napísala článok o prijatých opatreniach a dospievajúcich: "Deti nie sú zodpovedné za dospelých. Nie je preto prípustné vyžadovať od dieťaťa zastavenie aktov ľahkovážnosti a nerušenej možnosti rozvoja (zabránením komunikačných kontaktov) v prospech (zdravia) jeho pedagógov."
4. V Elsevier PHEC bola v roku 2020 uverejnená štúdia: » www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7546654/...
ktorá sa zaoberala zvýšeným počtom samovrážd študentov. Zo štúdie citujeme dôvody, vedúce ku zvýšenému stresu, vedúcemu ku depresii a následným samovraždám detí.
Finančná neistota a ťažkosti v dôsledku lockdownov spôsobili, že rodičom bolo ťažké dovoliť si dokonca aj smartfóny, len aby sa mohli ich deti zúčastniť vyučovania. Medzi faktormi obmedzujúcimi možnosti online vyučovania sú strata mzdy alebo strata zamestnania, vzdelávací systém, ktorý núti študentov a rodičov, do osvojenia si technológie bez iných možností, nedostupnosť zariadení, nedostatočná rýchlosť pripojenia a podobne. Väčšina hlásených prípadov samovrážd bola vo vekovej skupine 13-17 rokov. Z ďalších dôvodov, na ktoré sa upozorňuje, je stres, ktorý znamená predĺženie času stráveného pred obrazovkou a nahromadenie domácich úloh, ktoré by inak pri prezenčnej forme boli v oveľa menšom množstve.
Vážený pán primátor, vážený pán riaditeľ, chceme ďalej upriamiť Vašu pozornosť na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 16.2.2020, ktorý vydal Ústavný súd ČR ako nález Pl. ÚS 106/20. JUDr. Peter Weis, konštatuje z predmetného nálezu nasledovné:
1. Uznesenia vlády sa nesmú pri obmedzeniach opierať o politický kompromis, ale o konkrétne dáta a vyhodnotenie situácie odborníkmi. Tieto odborné názory musia byť zverejnené, aby mohli byť preskúmateľné a podrobiteľné objektívnej kritike, prípadne verejnej diskusii. Ide teda najmä o vylúčenie politicky motivovaných a tzv. ľubovoľných, resp. náhodilých rozhodnutí.
2. Krízové opatrenia musia vychádzať z dostupnej úrovne vedeckého poznania vo vzťahu k chorobe, ktorej šíreniu majú opatrenia zamedziť. V praxi by to malo znamenať zverejnenie dostupných peer review štúdií aj proti a ich náležité vyhodnotenie.
3. Krízové opatrenia sa plynutím času majú racionalizovať. Nie je možné, aby opatrenia z marca 2020 ako okamžitá reakcia vlády na situáciu mali podobný charakter ako opatrenia o 11 mesiacov. Má sa brať zároveň do úvahy, že akýkoľvek opakovaný zásah do základných práv je o to intenzívnejší a bolestivejší, než krátkodobé opatrenie.
4. Musí byť dokonale (riadne a presvedčivo) odôvodnené diskriminačné zaobchádzanie s rôznymi podnikateľskými subjektmi. Nestačí uviesť zoznam povolených a nepovolených, resp. obmedzených prevádzok, ale aj preskúmateľné zdôvodnenie každého výnimočného prípadu.
5. Odôvodnenie podľa bodu 4 je nielen nevyhnutným podkladom pre prieskum ústavným súdom, ale aj pre spoločenskú akceptáciu a teda aj legitimitu krízových opatrení. Aj pre tieto dôvody Ústavní soud napadnutý bod I./1. usnesení vlády č. 31/2021 Sb. z dôvodu porušenia čl. 1 odst. 1 Ústavy a čl. 2 odst. 3, čl. 4 odst. 4 v spojení s čl. 26 odst. 1 Listiny zrušil.
Chceme Vás upozorniť na názor rodičov podporený horeuvedenými štúdiami spracovanými profesorom medicíny prof. Dr. Christof Kuhbanderom, ktoré dokazujú nad všetku pochybnosť, že názor rodičov, že opatrenia, ktoré zabraňujú zúčastniť sa deťom na prezenčnej forme ako aj ďalšie horeuvedené opatrenia prispievajú ku zvyšovaniu všeobecnej psychickej, psychologickej a fyzickej záťaže našich detí, následkom čoho je zvýšené riziko poškodenia zdravia, čo je v príkrej kontradikcii so závermi WHO, ktoré hovoria, že sa musí uprednostňovať záujem dieťaťa, teda jeho zdravie a blaho. Tiež prelomový nález Ústavného súdu Českej republiky, pretože v bodoch ľudských práv sú právne systémy ČR a SR skoro totožné, Vám dávame do pozornosti povinnosť skúmať dostupnú úroveň vedeckého poznania a krízové opatrenia týmto vedomostiam prispôsobovať. Tiež vás chceme upozorniť na rozsudok Durínskeho súdu v Nemeckej spolkovej republike zo dňa 8.4.2021, tu v plnom znení vrátane troch znaleckých posudkov: » 2020news.de/wp-content/uploads/2021/04/Amtsgericht-...
v ktorom súd nielen zakázal škole vyžadovať prekrytie dýchacích ciest pre študentov akýmkoľvek spôsobom, ale zakázal nariadenia na udržiavanie odstupov a testovanie študentov. Tiež jasne nariadil škole znova zaviesť plnohodnotne prezenčnú formu vyučovania.
Veríme, že horeuvedenými informáciami, sme Vám zaslali dostatočný počet relevantných vedeckých a právnych podkladov na prehodnotenie nástupu našich detí do škôl vo Vašej gescii so zohľadnením týchto vedeckých dát. Podotýkame, že nami vybraní zdrojoví autori sú momentálne aj pedagogickými pracovníkmi na renomovaných európskych univerzitách.
Riadne citované a ozdrojované zdroje našich tvrdení nájdete na týchto stránkach:
» corona-ausschuss.de/dokumente/...
» akw.sk/blog/...
Odborná komisia SK pre Mgr. Adrianu Kráľovú s rodičmi
Poznámka k udalostiam: Rodičmi navrhované stretnutie na 13.4.2021 (nami nazvané Rodičovským združením) sa neuskutočnilo. Vedenie školy a zriaďovateľ školy tento krok zamietli. Odôvodnili ho zverejneným obnovením prezenčného vyučovania pre 2. stupeň od 26.4.2021. Máme za to, že projekt by nemal byť zamietnutý pod koberec, nakoľko nevieme čo sa bude diať nasledujúce obdobie, prípadne od septembra 2021. Deti by mali ostať za každých okolností na prvom mieste, pretože ide o budúcnosť a zdravie celých rodín.