Napriek tomu, že vekový rozdiel medzi našimi synmi je presne jedna minúta, všetko šlo u nás postupne. Mladší syn vždy predbehol staršieho. Najskôr sa posadil, keď nabral stabilitu a už ho nebolo potrebné tak strážiť, sadol si aj starší. Ten nabral stabilitu hneď. Mladší začal s prvými krokmi, padal, vstával, resp. dvíhali sme ho z najrôznejších polôh. Keď nabral stabilitu a začal doslova lietať, rozhodol sa spraviť prvé kroky aj starší. Ten lietal od začiatku. Vyzerá to tak, že starší syn nemá rád učenie v štýle pokus-omyl-náprava. On radšej ticho v ústraní pozoruje a keď si je istý sám sebou, tak sa predvedie. Rovnako je to aj s rozprávaním. Mladší džavotal hádam od narodenia, teraz už recituje básničky, pusa sa mu nezavrie od rána do večera. Starší ticho mlčí, vystačí si s pomenovaním hlavných členov rodiny a užšieho okruhu. Stále čakáme, kedy začne, lebo už nám hrozí chodenie po lekároch. Preto som nečakala situáciu, ktorú aktuálne riešime. Vzdor. Dorazil ako nečakaná víchrica a necháva za sebou trosky všetkých predsavzatí, že toto obdobie sa pokúsim riešiť pokojne. A čo je najhoršie, dorazil naraz. To vám poviem, dvojitý vzdor, to je čistá chuťovka. Keď sa jeden dohádže o zem o nejakú maličkosť, už vypukne nový problém. Zrazu sa strhne amok, pri ktorom vôbec netušíte jeho príčinu. Keď všetko prehrmí, zrazu mám najlepšie deti na svete. Už rozprávajúci syn nás upozorní, že "už budeme dobrí bračekovia, budeme poslúchať, budeme sa mať radi a budeme si požičiavať hračky". Deti sa spolu hrajú, vymieňajú si autíčka. Čistá idylka, ani vo vianočnej reklame by krajšiu nevymysleli. Vo dverách sa otočím, že kým je dobre, skúsim aspoň umyť riad. Ešte ani neprekročím prah izby, keď začujem vreskot desivejší ako ten zo známeho rovnomenného hororu. A je to tu zas. Po večeroch nešťastná gúglim a hľadám recepty, alebo aspoň uistenia, že to raz prejde a kedy. Keď zistím, že toto obdobie môže trvať nekonečne dlhé mesiace, prepadne ma zúfalstvo. A to som ešte zatiaľ nezažila vystúpenie na verejnosti. Ak toto prežijem, tak sa to môže skončiť len dvomi závermi: buď ma vyhlásia za svätú alebo skončím v blázinci.