Tak už máme tohtoročnú fiktívnu tretiu svetovú za nami. Nikdy som nefandila divokým silvestrovským oslavám, ani keď som bola vo veku, kedy nebyť na námestí alebo aspoň v meste v nejakom podniku znamenalo neprekročiť prah Nového roka. A čím som staršia, tým viac obľubujem komornejšie posedenie s rodinou. Navyše, odkedy mám deti, začala som rozumieť aj všetkým výhradám voči hlučným delobuchom, s ktorými niektorí začínajú už od poludnia. Vydržať do polnoci je fakt asi veľký problém. Máme to šťastie, že aj keď naši chlapci majú za sebou už tretiu silvestrovskú noc, ani raz sa nikomu nepodarilo zobudiť ich. Celý rachot a bujarú veselosť z okolia prespia bez mihnutia oka. Viem však, koľkí to šťastie nemajú a musia upokojovať vyplašené deti. Moji známi dokonca museli zobrať vystrašeného syna do auta a voziť ho mimo mesta, aby zaspal. O domácich zvieratách ani nehovorím. Verím však, že raz táto mánia z hluku a vybuchujúcich svetiel prejde a postačí nám mávať na prichádzajúci Nový rok so všetkým, čo nám so sebou nesie, s prskavkami v rukách. Tak prajem všetko dobré v Novom roku!