Keď si prinesiete z pôrodnice bábätká rovno dve a opadne z vás všetok sentiment opísaný v predošlom blogu, začína sa tvrdá realita. Najdôležitejšie zistenie je, že keď plačú dvaja novorodenci naraz, vôbec to neznie ako plač dvoch novorodencov, ale nárek celého novorodeneckého oddelenia. Keď neviete, koho skôr ratovať, riaďte sa intenzitou kriku. Neviem, či sú všetky dvojičky tak naprogramované, alebo to bola špecialita tých našich, ale po čase prestali plakať naraz. Zo synchronizovaného plaču sme prešli na nárek štafetový, vždy, keď jeden potomok prestal, presne v rovnakej sekunde začal druhý. A tak sa stalo, že niekedy sa k tomu celému huriavku pridal aj môj nárek. Nebudem sa hrať na hrdinu, na začiatku to bol jeden obrovský chaos. Jeden syn trpel silným refluxom a slabšími kolikami, druhý zase silnými kolikami a slabším refluxom. Po každom kŕmení bolo treba deti ratovať, každé zvlášť podľa druhu problému, potom prebaľovanie, kým sa všetko upokojilo, nastalo ďalšie kŕmenie. A tak sa často stalo, že ešte o jednej popoludní som bola v nočnej košeli a o šiestej podvečer som zistila, že som ešte neobedovala. Prvý polrok si vlastne pamätám skutočne len veľmi matne a vôbec si neviem spomenúť, kedy sa mi podarilo oddýchnuť, nebodaj si pospať. Zachránila ma jedna vec. A tú môžem poradiť všetkým čerstvým mamičkám dvojičiek. Režim, režim režim. Na začiatku to bolo tvrdé, staré mamy zalamovali rukami, ako môžem dieťa budiť, keď ešte krásne spinká. Bolo to veľmi ľúto aj mne, ale inak to nešlo. Keď sa jedno dieťa zobudilo na hlad, druhé som zobudila ja, aby sa kŕmili naraz. Jedlo sa naraz, spalo sa naraz a hlavne spalo sa spolu. Tak sa naučili, že keď jeden pomrnkával, druhý si na to zvykol a prestal sa na tieto zvuky budiť. Nevedela som si predstaviť, že by to bolo u nás tak, ako to rieši veľa dvojičkovských mám. Deti si s otcom podelia, každý sa stará o to "svoje", dokonca v oddelených izbách. Počas dňa, keď je otec v práci a deti v rôznych časoch jedia i spávajú, sa matka mohla zblázniť. Po čase, keď už je takéto fungovanie pridlhé, sa snažia deti zosúladiť, ale ide to oveľa horšie. Deti sú staršie, nie sú zvyknuté spolu spávať, rušia sa, prípadne namiesto spánku sa radšej spolu zabávajú. Keď k režimu pridáme mnoho, mnoho nehy, tie najťažšie časy na začiatku určite zvládnete.