Priateľstvo sem....priateľstvo tam.

klaudia13 - fotkaKlaudia13 2. novembra 2018 o 14:01

Aj vy máte takého priateľa, ktorému môžete povedať čokoľvek a nikdy vás neodsúdi zato, aká ste ? Ak áno, tak máte nesmierne šťastie. Takých ľudí je v našom živote len veľmi málo, a preto by sme si mali vážiť každú chvíľku strávenú s nimi. Ale čo v prípade, že takého človeka nemáte? Každý sme iný. Niekto je skôr uzavretý a svoje problémy dusí radšej v sebe, pretože sa bojí, alebo práve nemá s kým komunikovať. Druhý typ sme my extroverti. Radi sa o všetkom rozprávame, spoločne riešime a čakáme na chytré riešenia práve od blízkeho priateľa. Nato aby sme o svojich vnútorných problémoch mohli komunikovať potrebujeme tomu druhému dôverovať. Potrebujeme vedieť, že to, o čom sa rozprávame ostáva len medzi nami a medzi našimi vzájomne spojenými dušičkami. Nikoho z nás by nepotešilo, ak by sme sa rozprávali napríklad o súkromných problémoch s potenciálnou najlepšou priateľkou a ona by po práci alebo po škole začala túto našu internú komunikáciu preberať s ďalšou zakomponovanou dušičkou. Dôvera je ako papier. Ak ho raz pokrčíš, už nikdy nebude perfektný. Začneme sa viac uzatvárať do seba a naša vzájomná komunikácia sa pomaly začne ochladzovať, až sa prestaneme baviť úplne. Budú to už len skromné otázky, ako napríklad “ako sa máš?”, “darí sa ti dobre ?”. Už to nikdy nebudú tie dlho trvajúce rozhovory, kde sme si otvorili jeden druhému svoju dušu a vyspovedali sme sa. Niekedy sa dôvod, prečo to vlastne spravili nikdy nedozvieme. Môžeme len hádať. Inokedy, ak je to priateľstvo veľmi silné, alebo trvá dlhší čas, nám dotyčný po určitej dobe, keď všetky emócie opadnú a jemu to príde naozaj ľúto, že nás zradil, alebo sklamal, vysvetlí zásadnú otázku prečo. Každý z nás je svojim spôsobom dobrý človek. Všetci sme boli ako malí len prázdne nepopísané knihy, ktoré čakali na prvý dotyk atramentu. Rozdiel medzi nami je len v tom, akými prvými písmenami začali. Neskôr, aké vety sme si my sami napísali, a nakoniec aký príbeh žijeme. Je to pre mňa ťažké, ale myslím si, že každý si zaslúži druhú šancu, vziať pero a napísať časť príbehu druhý krát. Preto, ak vám na tom druhom záleží neváhajte a vysvetlite si to navzájom. Dajte mu šancu povedať vám dôvod prečo. Možno sa vám bude zdať nepochopiteľný, ale každý sme iný a to je na tom to pekné, že spoznávame myslenie aj toho druhého a otvoria sa vám nové témy na vašu konverzáciu.
Komentáre k článku:


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa