Času na kamarátky je teraz veľmi málo. Tentokrát sme sa stretli po fakt dosť dlhej dobe. Sme tri, všetky s deťmi približne v rovnakom veku, akurát ony majú po jednom dieťati, takže neriešia problémy, aké majú viacnásobné mamičky. Priznám sa, že mi padne dobre slovko uznania, ako to zvládam s dvomi naraz. Naposledy sme teda okrem iných tém mimo detí riešili aj to, čo bolo pre nás doteraz najťažšie. Neváhala som ani na chvíľku. Víťaz trablov s mojimi dvojičkami bol absolútne jasný. Odplienkovanie. Naučila som sa deti naraz kŕmiť, naraz uspávať, všetko musí byť naraz. Ale odplienkovanie naraz, to bol iný záber. Nešlo to rozdeliť a venovať sa len jednému a druhého nechať v plienkach. Ako by som „nešťastníkovi“, ktorému som zobrala milovanú plienku, vysvetlila, že on ju už nemôže mať, ale braček áno. A tak prvých pár dní bola moja fyzická kondička tak vytrénovaná, že keby bolo odplienkovanie olympijskou disciplínou, trúfala by som si do prvej trojky. V prvý deň kým jeden pustil do pančušiek a prezliekala som ho, spravil to aj druhý. Tak som rýchlo prezliekla aj druhého, prvý dovtedy kričal, že sa zase pocikal. Druhý zase volá, že chce cikať, posadila som ho na nočník, ale ešte aj na ňom si ocikal tepláčiky. Kým som ho dala do pucu a utrela podlahu, ktorá tiež trochu schytala, prvý už bol znova pocikaný. A takto dookola bez oddychu niekoľko hodín. Celý deň som sa nezastavila na sekundu, pot mi tiekol dole tvárou i chrbtom, bola som totálne vyčerpaná. Večer práčka plná vecí, v skrini pomaly žiadne náhradné. Myslela som, že to vzdám, so slzami na krajíčku som si hovorila, že toto už nezvládnem. Ale zaťala som sa a povedala si: musíš. Druhý deň vyzeral rovnako, tretí deň som zbadala zlepšenie, síce sa ešte nepýtali sami, ale pochopili o čo ide a už nepúšťali do pančušiek, akurát som každý polhodinu musela deti posadiť na nočník. Inokedy by človek nepovedal, že môže polhodina tak rýchlo ubehnúť. Ale na druhý týždeň už som neriešila ani to a začali sa sami pýtať. Nemohla som tomu uveriť. Neuveriteľné, ale dali sme to! Viem, že ma čaká s dvojičkami ešte veľa zúfalých situácií, momentálne práve riešime dvojitý vzdor, to je tiež chuťovka. Už teraz sa teším na dvojitú pubertu. Ale odplienkovanie, to už je téma, ktorú budem mať navždy vrytá v pamäti. A v oslabenej chrbtici :)