Ako to vyzeralo u vás pri výbere mien pre vaše deti? Vždy som obdivovala, keď v tom mali páry jasno už od samotného zistenia skutočnosti, že čakajú prírastok. U nás to bolo ťažké. Museli sme vybrať naraz dve chlapčenské mená, tie, ktoré sa páčili mne, u manžela neprešli, a naopak. Už som počula aj také rady, aby sme to nechali až na samotný pôrod a keď deti uvidíme, rozhodneme sa pre mená. Pre mňa to predstavovalo riziko. Čo ak by som rodila v plnej anestéze a o menách by rozhodoval len manžel sám? Toto sa nesmie stať :) Nakoniec sme sa zhodli. Úplne nečakane, priamo pri Štedrovečernom stole. Bude to pre mňa vždy krásna spomienka, ako nám to zrazu bolo úplne jasné. Každý má svoj príbeh o výbere mien pre svoje deti. A nikto by svojmu dieťaťu nedal meno, ktoré sa mu nepáči. Preto nikdy nechápem to pohrdlivé vyjadrovanie sa o menách detí iných ľudí. Stretla som sa s tým veľakrát. Smutné, že najčastejšie na detských ihriskách. To sa vám to meno páči? To dostal meno po dedovi? Nevadí vám, že je strašne staromódne? Prípadne som postrehla posmešné úškrny, keď som volala na jedného zo synov. Milé ihriskové matky s falošnými úsmevmi, pre mňa je meno Pavol krásne, pre to som ho svojmu synovi dala. Nesmejem sa ani jednému z Damiánov a Sebastiánov, ktorých neustále okolo seba stretám. Lebo som presvedčená, že tie mená vybrali matky pre svoje deti s láskou. Každý má svoj príbeh, ktorý stojí za výberom mena. Jedinečného mena pre svoje jedinečné dieťa. Nomen omen.