Môj vnúčik má už druhý zub a už presne vie, ako na nás. Neverila by som, keby som to nezažila na vlastnej koži. Má skoro 7 mesiacov a už nás vydiera. Svojim plačom a svojimi manierikmi. Má všetko, jedlo, suchú plienku, hračky, našu pozornosť. Ale on chce viac. Chce byť na rukách, všetko vidieť, všetko počuť, všetko ohmatať. Vie, že mama a otec ho nebudú len tak vláčiť na rukách. Vie, že na babky sa môže spoľahnúť. Veď čo by sme neurobili pre našeho zlatúšika. Keď zamrnčí, hneď skáčeme a berieme ho na ruky. Naša chyba a naša vina. Zatiaľ to zvládame, veď má iba 8 kilov. Čo bude, keď priberie, neviem. Snáď to chrbtica a ruky zvládnu. Taký sú asi starí rodičia. Chcú vnúčatám vrátiť to, čo nedali svojim deťom. Aby nemali výčitky svedomia.
Pridajte komentár
táto funkcia je len pre prihlásených