Vyjdem von na vzduch a zakaždým ma to veľmi baví. Kde je ten sneh? Už je tomu týždeň, čo sa roztopil. Nevadí, stále čakám na nový. Určite príde, nepochybujem o tom v žiadnom prípadne. Treba sa riadne poobzerať, či nejde auto a rýchlo sa poponáhľať cez cestu. Ach, zase niekto zahodil obaly na chodník a nie do koša. Aúúúú, plače chodník. Aha, tam sú ďalšie na tráve. Aúúúú, plače trávička. Ahoj sob, aj ty máš šálik ako ja? Neplač za mnou, ešte sa uvidíme. Koooľko vianočných stromov. A tamten aj bliká. Poďme pozdraviť vláčika Tomáša. A tam je zase Mikuláš. Je veľký ako ja. Krúti hlavou a spieva. Neviem sa od neho odtrhnúť. Ale už fakt musím ísť ďalej. Aké krásne svietiace vločky. A tam je ďalší vianočný strom, aj s balíčkami. Ten sa mi páči najviac. Pozri, pozríííí, vetvy v okne s vianočnými guľami. Hurááá, nový snehuliak vo výklade, a aj s obrovským červeným autíčkom. To by som chcela. Papá, autíčko. Keď budem poslúchať, aj mne Ježiško také prinesie. Nie, nezbláznila som sa. Len som prešla našu najobľúbenejšiu vychádzkovú trasu očami mojich detí. Teraz to budú prvé Vianoce, ktoré si tak skutočne uvedomujú a majú zo všetkého obrovskú radosť. Veľmi sa na to teším, vrátili mi to detské nadšenie z čara Vianoc.