Deti obedovali. Bola som práve k nim otočená chrbtom, keď som podávala do tanierov obľúbené cestoviny s rajčinovou omáčkou a syrom. Bežný obed v bežný deň. Syn však pre mňa spravil tento moment neskutočne výnimočným. Zahlásil. „Mami? Neboj ša, ja ťa ochránim.“ Na chvíľku som sa zastavila a vyšli mi slzy do očí. Hlupáčik. Veď ty ani netušíš, že ma aj s tvojím bračekom ochraňuješ od prvého momentu, čo existuješ. Ochraňuješ ma už len tým, že si. Že si dal môjmu životu úplne nový zmysel. Že napriek večnej únave, nedostatku spánku, obmedzením kontaktov s priateľmi, so svetom z práce, ktorý som pred vami mala, mám až teraz pocit, že robím niečo skutočne zmysluplné. Ochraňuješ ma tým, že som si vďaka vám upratala rebríček hodnôt. Ochraňuješ ma pred zúfalstvom zo straty tvojej sestričky. Keď si už napapaný, poď spinkať. Potom sa budeme hrať. Užívaj si detstvo. Ja ťa ochránim.