O čom to hovorím? O akej ústave? Veď ústava je základný zákon štátu. Mám mať ešte svoju vlastnú ústavu? Načo mi bude? V čom mi pomôže?
Áno, ústavu ako základný zákon štátu MUSÍMe dodržiavať všetci – to je jasné, o tej teraz nehovorím. Ja hovorím o “mojej ústave”, o tej ktorú CHCEM dodržiavať v mojom živote. Sú to moje životné hodnoty, to čomu verím, na čom mi v živote najviac záleží, ku čomu upriamujem svoju nádej, do čoho vkladám svoje srdce, čo je pre mňa v živote najcennejšie, to podľa čoho žijem. Alebo žijem podľa ničoho ? mediacia, mediator, zvladanie konflktov, spor, dodkadanovaZo všetkých vhodných názvov ako : môj kompas, buzola, biblia, základ, podstata, moje desatoro, moja gpska, môj pamätník … mi tu najlepšie sedí výraz “moja ústava”, ktorý používam od prečítania knihy Debordelizácia hlavy od Iva Tomana.

Každý človek má v sebe hodnoty, v ktoré verí, ktorým verí. Má ich viac – nie iba jednu. A preto si ich usporiada do rebríčka – do rebríčka svojich hodnôt. Každý človek má svoj rebríček hodnôt – každý človek má iný rebríček hodnôt. Každý človek má “svoju ústavu”. Ale nie každý o nej vie, nie každý ju vie pomenovať, nie každý ju používa.

Aké sú najčastejšie životné hodnoty ? Ľudia, stav, aktivity, veci – niečo alebo niekto, čo/kto má pre mňa v živote veľkú, najvyššiu hodnotu – pre niekoho mier, zdravie, manžel, partner, viera, štastie, sloboda, pravda, deti, rodina, voľný čas, pre niekoho ja sám, financie, vzdelanie, práca, sebarealizácia úspech, kariéra, bezpečie, priatelia, sex, vzťahy, pre ďalšieho možno politika, moc, sila, krása, cestovanie, šport, dom, hudba ... Počúvajme dobre naše srdce, a ak budeme ešte lepšie počúvať – začujeme aj naše svedomie.

Jedna vec je mať svoje životné hodnoty, druhá vec je podľa nich aj žiť. Prevažná väčšina ľudí žije podľa hodnôt iných ľudí – nie podľa svojich. Ak svoje životné hodnoty dlhodobo podriaďujeme hodnotám iného človeka (hoci aj “dobrovoľne”), nemôžeme byť dlhodobo šťastní. Ale ani naopak – my nevnucujme nasilu inému naše hodnoty. Rešpektujme, že každý človek má svoju ústavu – a my tú jeho ústavu nepoznáme. ústava, moja ústava, zvládanie konfliktov, mediácia, mediátor, dodkadanovaJe ideálne, keď sú naše hodnoty v súlade s hodnotami spoločnosti v ktorej žijeme. Myslím tým spoločnosť ako takú, aj našu malú rodinnú spoločnosť. Cítime sa dobre v spoločnosti ľudí s podobnou ústavou.

Je ideálne nájsť si životného partnera s podobnými životnými hodnotami. Ideme spolu rovnakým smerom, hoci nie vždy a stále po rovnakej ceste. Ak však máme úplne odlišné „ústavy“, tak budeme buď stáť na jednom mieste (chvíľu sa prispôsobia jednému jedným smerom, potom druhému opačným smerom) alebo každý si pôjde svojou “ústavnou” cestou. Čím podobnejší sú partneri, tým menej konfliktov dlhodobo medzi sebou majú. Je rozumné ujasniť si svoje ústavy pred sobášom.

Konflikty vznikajú ako súboj hodnôt – rôznych ľudí alebo v nás.

Spíšte si svoje životné hodnoty do vlastnej ústavy a žite podľa nich !

Najčastejšie otázky k téme “moja ústava” :

- Koľko “paragrafov” má mať moja ústava ?
Od 3 do 10 je moje doporučenie. Ja mám aktuálne 5 a nemenili sa už 3 roky.
- Aké sú najčastejšie životné hodnoty ?
Ľudia, stav, aktivity, veci – niečo alebo niekto, čo má pre mňa v živote veľkú hodnotu – zdravie, manžel, partner, viera, štastie, deti, rodina, financie, práca, úspech, kariéra, sebarealizácia, priateľstvo, sex, vzťahy, cestovanie, šport, záhradka, dom, hudba … Počúvajme dobre naše srdce, a ak budeme ešte lepšie počúvať – začujeme aj naše svedomie.
- Kedy moju ústavu používam ?
Od nej sa odvíja veľa, ak nie všetko. Naše myslenie, konanie, komunikácia, rozhodovanie, stanovovanie si cieľov, plánovanie….všetko dôležité v našom živote.
- Môže sa moja ústava meniť ?
Áno, je predsa vaša a pre vás. Počas nášho života sa mení, ale základ zostáva. Obvykle sa mení poradie hodnôt – málokedy sa vymenia všetky hodnoty.
- Ako často sa má aktualizovať?
Na to nie je predpis – ja odporúčam nie častejšie ako raz ročne t.j. aby rozdiel medzi dátumami bol min. 12 mesiacov.
- Musí byť písomná? Veď ja mám dobrú hlavu….
Život a prax ukazuje, že je správne mať jupísomne. Inak vyprchá, vyparí sa. Biblia, ústavy väčšiny krajín sú v písomnej forme – asi prečo ?
- Môže mi ju napísať niekto iný, kto ma dobre pozná ?
To teda nie, z toho sa nevyzuješ. Ústavu si píše každý sám.
- Mám ju niekomu ukázať ?
Ja ju považujem za moju najdôvernejšiu priateľku, preto ju nezverejňujem ani tu. Je to pre mňa diskrétna vec, je len pre mňa. Niekomu inému môže vyhovovať zdieľať ju so svou rodinou, inému len s jedným najbližším človekom. Napokon – keď podľa nej žijeme, tak ju cez naše správanie a konanie poznajú.
- Kde si ju mám uložiť ?
Niekto si svoju papierovú ústavu odkladá do nočného stolíka ako do trezora, a obsah si prepíše aj tam, kde ho bude mal pri sebe – do diára na prvú stranu, alebo v mobile ako foto, alebo v mobile ako prvú poznámku, alebo do obalu mobilu ako jednu z kartičiek, alebo ako záložku do svojej obľúbenej knihy… je na vás, kde to vyhovuje vám.
- Ako si ju mám zostaviť ?
Je viacero spôsobov, možností. Záleží na vás, ktorá vám vyhovuje. Dôležité je svoju ústavu mať a podľa nej žiť – uvidíte, s ňou sa vám bude ľahšie žiť !
Teraz si prosím vyhraďte ale naplánujte nerušený čas na rande so sebou, na dôverné tiché stretnutie samých so sebou, a zostavte si svoju ústavu. AKO ? Spísala som 3 cesty vedúce k vašej ústave, sú to tipy pre vás odo mňa spísané ZDARMA na stiahnutie na mojom webe.

Téme "Moja ústava" je venovaná samostatná kapitola v mojej populárno-náučnej knihe "KĽÚČ OD KONFLIKTU".

Dodka Danová
mediátor + kouč
» dodkadanova.sk