Manželstvo je tvrdá drina. Možno aj vy máte občas pocit, že je ťažšie, ako vystúpiť na Mont Everest. Podľa odolnosti, podľa schopnosti obrusovania tvrdých a nezlomných hrán a získavania nových síl nekončiacou a nekonečnou toleranciou a trpezlivosťou je možné odhadnúť, či manželia spolu vydržia alebo nie.
Niekedy je to naozaj tvrdý oriešok na rozlúsknutie, pretože ak váš muž nerád rozpráva /až na pár "výnimiek"/,často a rád mlčí, zahmlieva, zatajuje, všetko drží v sebe, slová a vety treba z neho ťahať ako z chlpatej deky, je mu blbé povedať pravdu /aby sa ten druhý náhodou neurazil/,nepovie veci priamo, radšej bude okolo nich chodiť ako okolo horúcej kaše, tak vás to nesmierne rozčuľuje, neviete vlastne, na čom ste, no neostáva vám nič iné, len sa s tým zmieriť, pretože s ním nepohnete. Pretože muži sú už takí. Radšej potom odídu na pivo a tam si to všetko vyrozprávajú a posťažujú sa najlepšiemu kamarátovi.

Naopak my ženy sme priame, na rovinu povieme, čo si myslíme. A potom je k hádke už ozaj len krok. Niektorí muži pokojne dokážu mlčať aj tri dni. No ženy nevydržia dlho tichú domácnosť. Je to pre nich ten najväčší "trest". Potrebujú si všetko vydiskutovať. Mužom to ideálne sedí do kariet, konečne od nás aspoň na chvíľu majú svätý pokoj, dokonale si od nás oddýchnu. A to je pre nich tá najväčšia odmena a relax.

A to, že ženy majú vysoko vyvinutú intuíciu a na jej základe vycítia omnoho skôr ako muži niektoré súvislosti, o tom už hádam ani netreba polemizovať. O to viac nás poteší, ak nám dajú za pravdu a ocenia, že sme sa nemýlili.

Ak ale vaše manželstvo je postavené na rovnakých základoch, staviate na rovnakých hodnotách aj po 20-ich rokoch /takých, ako na začiatku manželstva/, a stále pristavujete nové, tak všetky časté nezhody a občasné rozdiely /alebo to máte opačne?/ sú vlastne úplnou banalitou.

Darom je, ak si uvedomíte aj po tých rokoch, že máte vedľa seba kusisko jedného dobrého človeka, starostlivého otca vašich detí a famózneho kuchára v jednej osobe, a že by ste ho nevymenili za žiadneho iného.

Aj napriek rozdielnosti pováh a temperamentov obidvoch "účastníkov manželstva" určite budete so mnou súhlasiť v tom, že to rozhodne stojí za to a z tej náročnej driny sa podarí niekedy vybrúsiť aj žiarivý diamant v podobe rodinnej pohody a súladu.

A ako je to u vás, v tom vašom spolužití? Je to u vás tiež o obrovskej tolerancii a kompromisoch?