Ak očakávate príchod dvojičiek a vy i vaše okolie sa z krásnej novinky už spamätalo a tiež ste neupadli do depresií z katastrofických scenárov vašich najbližších, ktoré vás určite čakajú a neminú, prichádza na rad reálna príprava na príchod dvoch krásnych bábätiek. Každý rodič, či už budúci alebo praktizujúci, má určite predstavu, čo také malé bezbranné stvorenie potrebuje a každému je jasné, že ak nemáte starších potomkov a dvojčatá sú vaše prvé detičky, treba všetky cifry, sumy a ceny násobiť dvomi. Tiež si určite každý v tejto situácii zistil, že podpora štátu v takomto prípade je tragikomická, na druhé dieťa bude dostávať len 25 percent zo sumy rodičovského príspevku na jedno dieťa. Čo už, s tým nič nenarobíme. Čo ma však najviac šokovalo a na čo som skutočne nebola pripravená, bola tzv. „kočíková politika“. V celej Bratislave sa nenájde jediná predajňa, kde by bolo viac vystavených kočíkov pre dvojičky. Maximálne jeden, ale častejšie žiadny. Znamená to, že buď si kúpite niečo naslepo a vôbec netušíte, čo to je, ako sa to ovláda, ani kde sa s tým zmestíte, alebo si zájdete do najbližšej predajne zameranej na dvojičky, a to je v Močenku pri Nitre. Ja som sa rozhodla pozrieť sa tam radšej osobne. Na internete som si zistila približné sumy kočíkov s vaničkami vedľa seba, lebo som si fakt nevedela predstaviť, ako šoférujem ten dlhý kolos s vaničkami za sebou. Suma bola cca 830 eur. Na mieste som však zistila, že chyba lávky. Žiadna verzia trojkombinácie, akú poznáme pri „monokočíkoch“, v našom prípade neexistuje. Uvedená cena je len za športovú verziu. Treba dokúpiť vaničky. Suma 150 eur. Dobre, prežijeme. Opäť pozor! Vaničky sa kupujú osobitne, uvedená cena je za jednu, vy potrebujete dve. Už mi bolo jasné, že žiadne vajíčka k tomuto balíku nebudú v cene. Takže ešte plus dve vajíčka. Že by niečo bolo vo výbave kočíka? Nie, ani nánožník, dokonca ani pláštenka do dažďa. Osobitne si zakúpite na vaničky, osobitne na športovú verziu. Aspoň taška ku kočíku? Ale kdeže. Predajcovia v tom majú jasno. Dopyt nie je až taký veľký, ako pri klasických kočíkoch pre jedno dieťa, rodičia ani nemajú z čoho veľmi vyberať, tak prečo to nevyužiť a nezodrať ich z kože. Keď sme dokúpili všetky potrebné „doplnky“, cena mi vyrazila dych. A to sa bavíme o roku 2016, momentálnu situáciu na trhu už radšej ani nesledujem. A tak sme sa vrátili domov uvažujúc, aké bezpečnostné opatrenia zavedieme na náš nový kočík. Veď vozidlo pre našich chalanov má väčšiu hodnotu ako naše ojazdené auto stojace pod oknami bytovky.