Bolo že to radosti, keď naše malé mestečko zvíťazilo v tohtoročnej hlasovacej súťaži o detské ihrisko. Mesto vybralo pozemok, s ktorým neboli obyvatelia veľmi spokojní, išlo o pomerne malú plochu, ale potom prevládlo heslo: nevadí, že bude malé, hlavne že bude. Veď ide najmä o spestrenie pre deti, ktoré nemajú také možnosti sa vybehať ako ich rovesníci žijúci na dedinách. Ihrisko postavili, matky si ho pochvaľovali, niekto by si myslel, že všetci ostanú spokojní. Do redakcie mestských novín však prišiel list obyvateľov činžiakov z blízkeho okolia ihriska. Žiadajú v ňom jeho odstránenie, sťažujú sa na neúmerný ruch a hluk. Svoju doslova výzvu ukončili vyhrážkou, že ak mesto ihrisko neodstráni, budú to riešiť po svojom a radikálne. Z redakcie novín sa vybrali skontrolovať, ako to priamo na mieste vyzerá. Boli vo viacerých dňoch, v rôznych hodinách. Situácia stále tá istá. Deti sa hrali, matky dozerali a žiadny neúmerný hluk nezaznamenali. Iba detský smiech a krik ako na každom inom takom mieste. Dobre to poznám, pod našimi oknami je iné oveľa väčšie ihrisko, ktoré využíva aj škola počas družiny. Mesto ihrisko zbúrať neplánuje. Asi si už len budeme musieť počkať na radikálne riešenie obyvateľov. Len nevieme, či pôjde o zbúranie preliezok alebo odchyt detí. Musí to byť smutný svet ľudí, ktorým neprekáža hluk televízorov a iných krabíc a hučiacich reklám, ktoré sa z nich valia, ale vyrušuje ich obyčajný veselý džavot detí.