Zajtra nastupuje prvýkrát do škôlky kamarátkin synček. Už teraz ma strach z toho ako to obaja zvládnu. Slzičky v očiach ma už dnes. Dávam jej rady ako neplakať, zvládnuť situáciu bez sĺz a stresu. Veď Borisko, zatiaľ ako 2.5r jedináčik, nemôže cítiť jej strach a smútok a všetky tie emócie. Potom by plakali obaja a to by nedopadlo dobre. Doma je poriadny šibal. Uvidíme aký bude v škôlke keď tam zostane sám. Hovorím jej, že vlastne dnes ma posledný deň úplnej slobody. Potom až v dôchodku :) začína škôlkou, potom bude nasledovať škola základná, stredná, možno vysoká, potom práca práca práca.. spomínam si ako moji nastupovali do školky. Pre istotu s nimi išiel manžel. Predsa len chlapi držia spolu. Keď sa zavelí, že sa naplače, tak sa naplače. A hotovo! S oboma chodil prvý týždeň on. Ja som doma s výhľadom na škôlku chodila od okna k oknu. A pozerala na mobil či náhodou nezavolaju. A nič ;) tak sme si časom zvykli na systém a nové zvyky či povinnosti. Potom prišla zmena. Bol to nástup do školy. Ďalšia zmena a nové povinnosti. Našťastie sme už zabehnuty a o pár rokov nas čaká ďalšia zmena - stredná škola, vysoká škola. Práca, vnúčatá atd.. Až mi je ľúto, že ten čas tak leti. Same povinnosti, kolobeh atd. Deň za dňom... Ani sa nenazdame a budeme na dôchodku..