Čo je to vlastne láska? Je to nekonečný pocit šťastia ? Pocit, že k niekomu patrím ? Všetci si kladieme podobné otázky, ale čo je skutočná odpoveď? Chceme k niekomu patriť, a vždy sa mať kam vrátiť. Mladí prežívajú svoje prvé lásky pomerne často, no veľa krát sa slepo zamilujú. Vo veku od 17-18 rokov len málo ktorý chlapec hľadá lásku na celý život. Zaujímajú ich iné veci. Chcú byť frajeri pred kamošmi, koľko frajeriek už mali. Dievčatá to vnímajú trochu inak. Chcú cítiť lásku, oporu, mať sa komu posťažovať. Robia si plány do budúcnosti a predstavujú spoločný život. No nie vždy sa zhodnú na rovnakej predstave spoločne. Chalan sa začne po čase správať zvláštne, bude mať čoraz menej času, začne sa vyhovárať, prestane ho to baviť. A vtedy nastáva problém. Zlomené srdce. Depresie. More sĺz. Výčitky. A to všetko len kvôli chlapcovi, ktorý celé divadielko nemyslel vážne. Ale to je v tomto veku normálne. Nie každý si nájde lásku na prvý pohľad a bude s ňou do konca života šťastný. Ďalšia životná výzva je láska na diaľku. Hlúposť, poviete si. Ale má to aj svoje výhody. Nikdy si nebude vážiť to, čo máte viac, ako keď to nemáte. A tak je to aj v mojom prípade, a neľutujem to. Skôr naopak. Vždy pri stretnutí cítim ako mi bruchom lieta roj motýľov, ako sa mi zrýchľuje dych a potia dlane. Je to, akoby ste prežívali prvú chvíľu zas a znova. Vážime si navzájom každú minútu, ktorú trávime spolu. Občas si síce lezieme na nervy, hlavne ak máme rozdielne názory, ale to asi každý. No nikdy to nie je stereotyp. Stále je to niečo nové, iné, dokážeme sa prekvapovať navzájom. A to sa mi na tom páči najviac. Dôverujeme jeden druhému, pretože bez toho by to nešlo. Nemohla by som byť 600km od neho a báť sa, čo asi tak robí, alebo s kým je, ak by som mu nedôverovala. Naučili sme sa veriť si a vážiť si jeden druhého. Lúčenia sú veľmi ťažké, no navzájom vieme, že to nie je naposledy. To tento moment robí čarovným. Preto si vážte každú chvíľku, ktorú trávite so svojimi milovanými, ako keby bola prvá, ale aj posledná.