Tak a máme za sebou prvú rodinnú preventívnu prehliadku u zubára. Pre našich chalanov to bolo vôbec prvýkrát, čo prekročili prah zubnej ambulancie. Dopadlo to pre nich 50 : 50. Jeden syn si sadol do kresla, dovolil zubárke prezrieť zúbky. S takým strachom v očiach, aký sa len tak nevidí, ale dal to. Druhý stál pri dverách, krútil hlavou, že sa prezrieť nedá a pre istotu zaťal pery, aby nám bolo jasné, že to myslí vážne a ústa za žiadnych okolností neotvorí. To však trvalo len do prvej vyslovenej poznámky, čo nebolo dlho, keďže jazyk mu ide takmer nonstop. Napriek čiastočnému neúspechu obaja dostali hračku za statočnosť. Potom sme boli na rade my rodičia. Keď náš zaťatý syn videl, ako poslušne sedím a nechávam zubárku robiť, čo je treba, vyhlásil. „Aj mama dostane zvieratko!“ Všetci sme sa rozosmiali. Proti jasnej detskej logike sa nedá v žiadnom prípade namietať a tak sestrička poslušne vybrala zo zásob hračiek pre deti ďalšie zvieratko. Nepamätám si z detstva, že by som niekedy od lekára niečo dostala. Nakoniec po toľkých rokoch som sa dočkala i ja odmeny za statočnosť. Ešte že mám výrečného syna :)