Nedávno ma šokovala jedna internetová diskusia. Mladá žena priznala, že začína mať problém, lebo neustále rieši len stravu, študuje kvantá na webe, porovnáva rôzne stravovacie štýly a rozmýšľa, čo by bolo najlepšie pre jej deti, aby žili čo najdlhšie. Porovnáva raw, paleo, ovláda všetky sacharidové či bielkovinové tabuľky. Dokonca zvažuje aj pomoc u psychológa, cíti, že začína byť touto témou „posadnutá“. Úplne som z toho užasla. Niekto chce pre deti zdravý a dlhý život, čo je to najprirodzenejšie pre každého rodiča, ale popritom jej uteká život cez prsty. Sama priznáva, že kvôli tomu jej na deti vlastne ani neostáva čas. Neverím, že v budúcnosti jej deti budú riešiť, čo im ako trojročným dala na tanier, ale čo s ňou zažili, čo im ukázala, čo ich naučila, aké prostredie im vytvorila, to v pamäti zostáva. Nikdy som si takéto veci nevšímala, až kým som sa nestala matkou. Tiež som hľadala na internete rôzne rady, keď som si nebola istá s postupom pri zavádzaní príkrmov. Narazila som aj na už celkom známu skupinu na sociálnej sieti, kde som našla aj pár dobrých tipov. Čo ma však zarazilo, bol radikalizmus niektorých matiek. Keď niekto nespĺňa do bodky odporúčania tejto skupiny, zabíja svoje dieťa. Ak si starý rodič dovolí dieťaťu podať piškótku, treba ho zjazdiť pod čiernu zem. Jedlo treba pripraviť vždy čerstvé, takže sa varí tri až päťkrát denne. „Najzábavnejšie zistenie“ pre mňa bolo, že čerstvé jedlo sa nesmie ani ohrievať, ale načasovať si varenie tak, aby prirodzene vychladlo do požadovanej teploty a vtedy ho deťom podávať. A kde sú tie deti, kým tieto matky predvádzajú svoje divy v kuchyni? Ďakujem, neprosím. Tiež sa snažím pripraviť deťom zdravšie jedlá, v rámci svojich možností, keďže na balkóne nechováme bio kozu ani nepestujeme lány zemiakov a rajčín. Ale svojim deťom chcem ukázať tak veľa a verím, že ich dokážem veľa naučiť. A deň má len dvadsaťštyri hodín. Všetko je otázka priorít.