Nešiť, nesadať na medzu. Čo zakazovali predkovia tehotným ženám a čo zostalo dodnes

Patricia Poprocká, 19. mája 2020 o 05:51

Nič nešiť ani neplátať, nepozerať sa na mrzákov, nechodiť na zábavy či neubližovať zvieratám. Na tehotné ženy sa v minulosti vzťahovalo množstvo obmedzení. Naši predkovia verili, že ich dodržiavanie prispeje k tomu, aby mala žena ľahký pôrod a narodilo sa jej zdravé dieťa.

Naši predkovia verili, že tehotené ženy ohrozujú mnohé nebezpečenstvá, v snahe ochrániť ich si vypomáhali aj mágiou.

Foto: shutterstock.com

Prístup našich predkov k tehotným ženám približuje etnologička, historička a múzejníčka Zora Mintalová Zubercová v knihe Tradície na Slovensku. Zdravotné prehliadky ako ich poznáme dnes, pochopiteľne, nepoznali, záležalo im však na tom, aby pôrod prebehol bez komplikácií a matka aj dieťa zostali zdravé. Vypomáhali si aj mágiou, ktorej, ako je známe, naši predkovia vo veľkej miere verili.

Viaceré odporúčania či dokonca zákazy, čo tehotné ženú smú a čo nie, vychádzajú práve z nej a líšili sa podľa jednotlivých regiónov. Ako uvádza Zora Mintalová Zubercová, napríklad žena sa nemala dotýkať vlastného tela mokrými rukami, aby dieťa nemalo na sebe mokvavé lišaje. Nik do nej nesmel hádzať červený plod, aby sa dieťa nenarodilo s podobnou škvrnou. Nesmela tiež ubližovať zvieratám, zvlášť nie hadovi ako strážcovi domu.

Na druhej strane však boli aj rady, ktoré síce vychádzali z obyčajnej ľudovej logiky, no boli veľmi blízke tým, ktoré dávajú lekári dnes. Napríklad ženy na Spiši nesmeli piť pálenku, dôvod – jednoducho preto, aby dieťa nebolo „šaľene“. Dnes už poznáme fetálny alkoholový syndróm a je dokázané, že pitie alkoholu v tehotenstve môže spôsobiť deťom vážne zdravotné a psychické problémy.
Koľko detí mali naši predkovia
Priemerný počet detí v rodine bol na prelome 19. a 20. storočia štyri až päť. Ako však upozorňuje Zora Mintalová Zubercová, veľké odlišnosti boli v jednotlivých regiónoch. V chudobnejších severných oblastiach – Kysuce, Orava či na východe bolo bežné mať aj 10-14 detí, na juhu na pomerne súvislom území evanjelických a kalvínskych obcí sa praktizovala tradícia jedináčikov. Dôvodom bola podľa etnologičky nechuť gazdov deliť majetok medzi viacerých potomkov. Ich túžbou bolo odovzdať ho jednému dedičovi a zveľadiť ho.
Tehotnej žene sa tiež zakazovalo chodiť na zábavy – predkovia totiž ženu v očakávaní považovali za nečistú, vystavenú škodlivým vplyvom a nebezpečenstvu, pred ktorým sa bolo treba chrániť. Obávali sa, že jej prítomnosť na zábave by mohla vyvolať bitku. Nechodiť na hlučné zábavy sa však odporúča tehotným aj dnes – príliš hlučné prostredie, zafajčený vzduch a ponocovanie nie sú práve tým, čo dieťa v maternici potrebuje.

Dokonca aj povery, že sa žena nemá pozerať na mrzákov, či inak postihnutých ľudí, ktorých by sa mohla zľaknúť, sa dnes dajú vykladať ako ochrana pred stresom, ktorý nežiaduco vplýva na plod a v prípade jeho veľkej koncentrácie môže naozaj zanechať následky.

Opodstatnenie má aj ďalšia rada – aby tehotná žena neprichádzala do kontaktu s cudzokrajnými zvieratami, ktoré vodili cirkusanti či inými neobvyklými vecami, ktoré sa nejako negatívne vynímali z bežného života. Dnes platí tiež zásada, že v tehotenstve opatrnosti nikdy nie je dosť najmä pri neznámych zvieratách či potravinách, keďže organizmus tehotnej ženy finguje inak a je na mnohé veci citlivejší než za normálnych okolností.

Predkovia za dôležité tiež považovali, aby ženy neboli plačlivé a smutné, lebo by sa to mohlo preniesť aj na dieťa. Dnes už na tému depresie v tehotenstve a ich vplyv na dieťa existuje množstvo štúdií.

Z odporúčaní, ktoré vyvolávajú úsmev, je napríklad zákaz šiť a plátať. Ten bol z obavy, aby žene neprirástla placenta. Nesmela si ani sadnúť na klát, na ktorom bola zaťatá sekera či prekračovať oje. „V žiadnom prípade si nemala sadnúť na medzu, pretože z medze sa zosúva zem, a tak by sa mohlo dieťa zosunúť do hrobu,“ približuje ďalšiu poveru Zora Mintalová Zubercová.

Na druhej strane sa však v minulosti naši predkovia o tehotné ženy aj starali – snažili sa im vychádzať v ústrety, čo je tiež princíp, ktorý platí dodnes. „Na čo gravidná žena mala chuť, to mala zjesť,“ vraví etnologička. Ženu mali pri návšteve ponúknuť jedlom, ktoré jej zavoňalo. Malo to aj ochranársky účinok – aby „nezabažela“, resp. nepotratila.

Boli však regióny, kde sa ženám nedovoľovalo jesť všetko – napríklad sa tradovalo, že ak žena je veľa kyslého, dieťa bude „zlé“, ak žena je rybu, bude „sľiňavé“, ak zje mäso od kosti, bude chudé. Vyciciavanie špiku z kostí či oblizovanie habarky zasa mohlo spôsobiť, že dieťa bude sopľavé.

Ľudové horoskopy

Povahu dieťaťa mal ovplyvňovať aj deň, v aký sa narodili. V pondelok narodené deti mali byť šikovné, v stredu lenivé, no výrečné, v piatok nešťastné, v sobotu šťastné a bohaté. Chlapci narodení v nedeľu mali byť prieberčiví v jedle, dievčatá zas parádnice. Za nešťastný deň narodenia bol považovaný Veľký piatok, najšťastnejší Štedrý deň. Nešťastná hodina bola dvanásta – cez deň i v noci, najhorším mesiacom bol apríl, lebo dieťa malo byť nestále a pochabé.
(Zdroj: Zora Mintalová Zubercová – Tradície na Slovensku)







Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tehotenstvo - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >