Najdôležitejším nápojom našich predkov bola voda, nepili však len tú, vyrábali si aj domáce nízkoalkoholické kvasené nápoje. Na snímke typická izba roľníckeho domu vo Vlkolínci.
Foto: PRAVDA, Renáta JaloviarováPosvätná bola voda. Ľudia ju uctievali ako životodarnú silu a pripisovali jej magické vlastnosti. Vlastne aj preto je tu známe trojkráľové svätenie vody v kostoloch či na potokoch, pripomína Vojetch Majling v knihe Poklady tradičnej slovenskej kuchyne.
Vodu píjavali naši predkovia z prírodných studničiek, neskôr si kopali studne. Vždy tak, aby sa neznečistili od hnojísk alebo maštalí. Zväčša ich prikrývali ešte aj strieškou. Pili aj minerálne vody, ktorých máme na Slovensku bohato, nazývali ich medokíš, kyseľka či kvašná voda.
Rovnako ako dnes, aj naši predkovia si vody dochucovali bylinkami a robili čaje. Obľubovali lístky jahody, malín, černíc, šípok, kvety lipy i rumančeka, spresňuje Vojtech Majling.
Brezová šťava z núdze cnosť
Nezostávali však len pri vode, ktorá napokon, nebola ani vždy k dispozícii. Dnes by to bol zrejme superdrahý exkluzívny bio nápoj, pre našich predkov ale z núdze cnosť: Keď pracovali v lese, kde nemali prístup k vode, pili šťavu zo stromov.„Získavali sa z brezy a javora. Kôra stromu sa navŕtala a do otvoru sa vsunula trubička, cez ktorú šťava vytekala do nádobky,“ približuje Vojtech Majling vo svojej knihe. Dnes, keď stromov drasticky ubúda a sú čoraz vzácnejšie je asi lepšia cesta priniesť si zásoby vody.
Mlieko bolo základ
Popri vode bolo dôležitým nápojom aj mlieko, predovšetkým kravské. V chudobnejších rodinách sa pilo kozie a v regiónoch s ovčiarskou tradíciou ovčie. Mlieko bolo veľmi dôležité, ľudia ho pili zväčša chladné a neraz spĺňalo dokonca funkciu jedla. Nehovoriac o množstve výrobkov, ktoré sa z neho dodnes robia.Káva sa u nás rozšírila až v 19. storočí, aj to najskôr medzi šľachtou a bohatými mešťanmi. Chudobnejší si nápoj vyrábali z náhrad – z koreňov čakanky, jačmeňa, raži či cukrovej repy. Bola vzácna a ľudia si ju zvykli dávať ako darček k Vianociam.
Podobne to bolo aj s čajom, ak teda nemyslíme spomínané bylinkové odvary, ale pravý čierny čaj. Aj ten, hoci ho Európa poznala od 16. storočia, sa v našich domácnostiach objavil o tristo rokov neskôr, píše Vojtech Majling.
Najčastejší alkohol – medovina
Keď si niekto chcel vypiť alkohol, vyrobil si ho aj „z ničoho“ alebo takmer z ničoho. Nízkoalkoholické kvasené nápoje sa robievali z hruškových či jablčných štiav alebo z múky, chleba a vody. „Tento kvas bol známy ako kyselica, ciberej či borš,“ vysvetľuje Vojtech Majling.Ušľachtilejším nápojom bola medovina, ktorú poznali už starí Slovania. Robila sa jednoducho z medu, ktorý sa uvaril vo vode a nechal postáť, aby vykvasil. Niekedy sa pridával aj chmeľ. Preslávená bola kedysi podľa Vojtecha Majlinga medovina s Levoče, o čom dnes nevedia ani mnohí Levočania.
Kniha Poklady slovenskej kuchyne prináša aj množstvo dobových receptov.
Foto: Patricia PoprockáZnámym nápojom bolo aj pivo, ktoré však bolo sprvu tiež len výsadou bohatých. „Varili ho zo zŕn jačmeňa, prosa, ovsa, pšenice či raži. Zrná namočené vo vode sušili na slnku alebo nad ohňom, čím vznikol takzvaný slad. Vysušený sa mlel v žarnovoch, zalial sa vodou a paril,“ opisuje Vojtech Majling.
V nížinách vyrábali aj hroznvé víno, na Podunajsku už v 5. storočí. Na dedinách boli známe skôr ovocné vína – z ríbezlí, malín, šípok a jabĺk, ktoré pili na uhasenie smädu. Páliť alkohol sa začal v 16. storočí, kedy na našom území vznikli prvé pálenice.
