Najznámejšia domáca žiačka Ester Ledecká sa učila s otcom, rovnako aj jej brat.
Foto: profimediaAko povedal jej otec, hudobník Janek Ledecký pre český Blesk, to, čo by v škole stihla za jeden deň, doma zvládla za hodinu a pol, čím získala dosť času, aby sa venovala aktivitám, ktoré ju zaujímali. To bol v jej prípade šport. Domáce vzdelávanie naberá na popularite aj medzi Slovákmi. V minulom školskom roku sa doma učilo 481 detí prvého stupňa základných škôl, čo je o takmer 200 percent viac než pred siedmimi rokmi, kedy ich bolo 24. Koľko ich je v tomto školskom roku, ministerstvo školstva ešte nevie, údaje budú k dispozícii o niekoľko týždňov. Trend je však jednoznačný, čoraz viac Slovákov učí deti doma.
Neprepadol nikto
Na rozdiel od Česka sa u nás dá doma vzdelávať len na prvom stupni základných škôl. Rodičia to však často riešia tak, že na druhý stupeň dieťa prehlásia do českej školy, a v domácom vzdelávaní pokračujú.
Deti, učiace sa doma, chodia do školy na preskúšanie každý polrok. Zákon určuje, že ak neuspejú, musia zasadnúť do školských lavíc. „Za desať rokov neprepadol ešte nikto,“ hovorí predsedníčka občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku Viera Krajčovičová. Ich hodnotenie sa zvyčajne nevymyká žiakom dennej školskej dochádzky, v rozpätí medzi jednotkami a trojkami.
V domácom vzdelávaní sú podľa nej u nás často aj deti, ktoré by v normálnych školách zaostávali či zlyhávali, napríklad s dyslektickou poruchou či ľahšími mentálnymi poruchami. Domáce prostredie im vytvára väčšiu pohodu, izoluje ich od tlakov, ktoré by zažívali v triede porovnávajúc sa s nehendikepovanými spolužiakmi.
Mimo priemeru
Pre zdravé deti je v domácom vzdelávaní najväčšou motiváciou sloboda. Žiaci sa môžu venovať predmetom, ktoré ich zaujímajú, vo väčšej miere než keby boli v škole, čím sa vytvára priestor pre nadpriemerné výsledky.
„Prístup k domácemu vzdelávaniu odmieta myšlienku zpriemerňovania. Je dosť pravdepodobné, že dieťa bude mať niektoré predmety nadpriemerné a iné budú trošku potlačené. Nie je tam snaha, aby boli deti vo všetkých predmetoch priemerné,“ povedal pre ČT 24 viceprezident českej Asociácie pre domáce vzdelávanie Martin Klusoň.
„Osobne sme mali problém, kým si dcéra zvykla, že sa treba učiť. V detstve mala veľkú slobodu, a trvalo jej, kým sa naučila pristupovať k učeniu seriózne. Nechápala, čo sú povinnosti. Tí, čo chodia do školy, si zrejme zvyknú ľahšie,“ opisuje skúsenosti Michaela, matka súčasnej prváčky.
A čo kamaráti?
Rodičia, ktorí učia svoje deti doma, čelia najčastejšie otázkam, či dieťa nie je izolované, keďže je ochudobnené o školské spoločenské kontakty. Viera Krajčovičová v tom problém nevidí.
„Socializáciu rieši každý z nás. Dieťa sa samé pýta, ak chce byť v kolektíve, a rodič mu to dokáže zabezpečiť aj mimo školy, napríklad keď ho prihlási do krúžkov alebo združení, ku ktorým dieťa inklinuje,“ hovorí. Takéto združovanie je podľa nej prirodzenejšie a neraz aj kvalitnejšie než v školách, pretože deti spája spoločný záujem o danú vec – či už je to tanec, skauting, maľovanie, hudba...
„Keď sa napríklad stretne desať detí s rovnakými záujmami, ľahšie nájdu spoločnú reč, než keď je v škole v triede tridsať detí združených spolu len preto, že sa narodili v rovnakom roku alebo majú priezvisko na spoločné písmená. Navyše, aj v školách si deti hľadajú kamarátov podľa toho, čo majú spoločné,“ vysvetľuje Viera Krajčovičová.
Domáce vzdelávanie na Slovensku
