SERIÁL Lucia na Mauríciu, piata časť: Hlavné mesto ako obrovské trhovisko

Lucia Kuková, spolupracovníčka ahojmama.sk, 23. februára 2020 o 04:45

Lucia Kuková z Pezinka je s rodinou na ostrove Maurícius už takmer mesiac. Stále majú čo objavovať, tentoraz sa vydali do vnútrozemia, preskúmať hlavné mesto. Čo tam zažili a ako na nich zapôsobilo?

Luciine deti Hanka a Andrej obdivujú ryby v prírodovednom múzeu v Port Louis, hlavnom meste Maurícia.

Foto: archív Lucie Kukovej

Port Louis je hlavné mesto Maurícia. Išli sme tam, ako inak, autobusom. Ak použijeme iný druh dopravy (taxi alebo sa zvezieme s miestnymi), naše deti sú smutné, Hanka dokonca roní nefalšované slzy sklamania. Sedíme teda ako jediní turisti v hrkotajúcom autobuse niečo okolo hodiny.

Prechádzajúc hádam tisícimi malými dedinkami si všímame, že čím ďalej sme od pobrežia, tým okolie pôsobí chudobnejšie. Ošarpané domy natlačené jeden na druhom, len občas sa objaví novšia budova. Pozorujeme miestnych čakajúcich na zastávkach, ženy s deťmi kráčajúce s nákupom po krajnici cesty (na Mauríciu je veľmi málo chodníkov), vysmiatych chlapcov na bicykloch, aj deti v uniformách veselo behajúce po školskom dvore.

Lucia s deťmi na promenáde v Port Louis.

Foto: archív Lucie Kukovej

Keď konečne prichádzame do Port Louis, pôsobí na nás ako obrovské trhovisko. Niekoľko ulíc je zaplnených stánkami s rôznym tovarom a je na nich plno ľudí. Ako u nás jarmok. S deťmi to nie je bohviečo predierať sa tou masou ľudí, tak sa ponáhľame preč.

Toľko vône a farieb... Trhovisko s jedinečnou atmosférou.

Foto: archív Lucie Kukovej

Cestou natrafíme na centrálne trhovisko s ovocím a zeleninou. Deti síce šomrú, ale to jednoducho nemôžeme vynechať. Toľko farieb. Ľudia nakupujú alebo klebetia pri kopách ananásov. Miesto s atmosférou.

Potom naše kroky smerujú na poštu. Andrejko hrdo stojí v rade a drží dva listy pre starých rodičov. Nakreslil oceán, pláže, palmy, koraly a kraby. My s Hankou čakáme obďaleč a usmievame sa na krásne dievčatko v Hankinom veku, ktoré si nás prezerá ako nejakú atrakciu. Z pošty prejdeme podchodom do modernej krásnej časti mesta- promenáda a prístav s fontánkami, palmami, lavičkami a zmrzlinou.

Pred zmrzlinou si dávame obed. Zvolíme lokálne jedlá. Čašník nás uisťuje, že nie sú štipľavé, ale opak je pravdou. Palacinka plnená jahňacím mäskom na curry a zelenine mi ide vypáliť ústa. Deti po jej ochutnaní vypijú hádam pol litra vody a mrnčia: „Aú, páli, páli...” Objednávame ešte pizzu hawai, to by mala byť istota.

Po obede a zmrzke sa deti ešte chvíľu naháňajú po promenáde. Čudujem sa, že aj tu, vo veľkom meste, pútajú pozornosť miestnych, ktorí sa za nimi s úsmevom obzerajú a mávajú im.

Vták, žiaľ, len v múzeu...

Foto: archív Lucie Kukovej

Ďalším cieľom je prírodovedecké múzeum. Prekvapí nás, že zatvárajú už o štvrtej popoludní, takže máme len 15 minút aby sme si prezreli zvieratká žijúce na Mauríciu v súčasnosti i minulosti. Radka najviac zaujíma vyhynutý vták Dodo, Andrejka zubatá agresívne vyzerajúca opica. My dve s Hankou sme si obľúbencov nenašli.

Po prehliadke múzea sa rozhodneme vyšľapať na vyhliadku Citadelle. Ideme asi 15 minút mestom a potom kúsok do kopca. Výhľad na oceán nie je až taký pekný ako sme čakali. Zaujme nás skôr pohľad na hory obklopujúce mesto. „Jój, byť tu bez detí, šli by sme vyliezť na tie kopce,“ vravíme si s Radkom. Už sa blíži čas odchodu autobusu, tak schádzame z kopca nad mestom a kráčame spleťou chudobne vyzerajúcich uličiek smerom k autobusovej stanici. Sme radi, že sme mohli byť na jeden deň súčasťou rušného života tohto mesta.

Výhľad na hory je z vyhliadky krajší ako na oceán.

Foto: archív Lucie Kukovej

Mesiac na ostrove

Už je to takmer mesiac, čo sme prileteli na Maurícius. Ani sa nám nechce veriť, že sme už v polovici nášho dobrodružstva. Tým, že to nie je klasická dovolenka a manžel pracuje v normálnom režime, ako aj doma, nestíhame cestovať po ostrove toľko, koľko by sme chceli.

No s tým vedomím sme sem šli, že to bude skôr skúška všedného života na nevšednom mieste. Tak namiesto ku potoku a na ihrisko, idem s deťmi doobeda na pláž. Čo teda vôbec nie je zlé, čo poviete?

Jasné, treba vyskúšať...

Foto: archív Lucie Kukovej

Rozmýšľali sme, či by sme si vedeli predstaviť žiť tu. Krásna príroda, azúrový oceán a srdeční ľudia - to je veru lákavá kombinácia. No skonštatovali sme, že by nám chýbala pestrofarebná jeseň v našich lesoch a zasnežená zima v našich horách. A samozrejme rodina, priatelia a náš dom. Ani leto po celý rok to nevyváži. Doma je skrátka doma.

Ulice hlavného mesta Port Louis lemujú nespočetné stánky.

Foto: archív Lucie Kukovej

Viac o zážitkoch a ďalšie fotografie si môžete pozrieť na Luciinej facebookovej stránke S deťmi v batohu.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Lucia s rodinou na Mauríciu (seriál) - ďalšie články

  • Obrázok Lucia na Mauríciu 10. Všade dobre, doma najlepšie

    Lucia na Mauríciu 10. Všade dobre, doma najlepšie

    Z Maurícia odišli v poslednej chvíli. Lucia Kuková s rodinou pôvodne premýšľali, že by pandémiu koronavírusu prečkali na ostrove, napokon sa rozhodli pre návrat. Ukázalo sa to ako najlepšie rozhodnutie. Už deň po odlete začal počet nakazených stúpať na ostrove stúpať a vláda zaviedla tvrdé opatrenia.

  • Obrázok Lucia na Mauríciu 9. Všetko je inak, ide sa domov!

    Lucia na Mauríciu 9. Všetko je inak, ide sa domov!

    Pôvodne si mysleli, že obdobie koronavírusu prečkajú na Mauríciu, nákaza však už dorazila aj tam. Ešte pred potvrdením prvého prípadu sa však Lucia Kuková a jej rodina rozhodli pre návrat. Veľká neistota, priveľa rizík a otáznikov – situácia, kedy je najlepšie byť doma. Tak sa vydali na dlhú cestu cez Dubaj na Slovensko.

  • Obrázok Lucia na Mauríciu 8. Návrat odložený na neurčito, nik nevie, čo bude ďalej

    Lucia na Mauríciu 8. Návrat odložený na neurčito, nik nevie, čo bude ďalej

    Koronavírus na Mauríciu zatiaľ ešte nie je, Lucii Kukovej a jej rodine však už zmenil plány. 19. marca mali po dvojmesačnom pobyte letieť domov, pre uzatvorené letiská však nemôžu. Nie je to zvlášť príjemné, neistotu, čo bude ďalej, dopĺňa pocit neslobody. Je iné, keď niekde zostávate preto, že chcete a iné, keď musíte.

  • Obrázok Lucia na Mauríciu 7: Dychberúca exotika medzi delfínmi a makakmi

    Lucia na Mauríciu 7: Dychberúca exotika medzi delfínmi a makakmi

    Na Mauríciu sú už ako doma, čoraz lepšie poznajú miestne zvyky i jedlá, čo sa týka ale prírodných krás, stále je čo nové objavovať. Lucia Kuková, jej manžel Radovan, päťapolročný syn Andrej a o tri roky mladšia Hanka spoznali ďalšie čarovné zákutia ostrova.

  • Obrázok Lucia na Mauríciu 6: Za novými dobrodružstvami na západ ostrova

    Lucia na Mauríciu 6: Za novými dobrodružstvami na západ ostrova

    Pobyt na exotickom Mauríciu sa Lucii Kukovej prehupol do druhej polovice. Kým Slovensko žilo voľbami, Lucia s manželom a dvoma deťmi sa vydali na ďalšie cesty, spoznať nové miesta na tomto krásnom ostrove.

  • Obrázok SERIÁL Lucia na Mauríciu 4: Objavujeme podmorský svet a neskutočnú milotu miestnych

    SERIÁL Lucia na Mauríciu 4: Objavujeme podmorský svet a neskutočnú milotu miestnych

    Človek sa tu cíti jednoducho dobre. Krásne prostredie, milí a usmievaví ľudia. Lucia Kuková píše pre ahojmama.sk ďalšie svoje zážitky z ostrova Maurícius, kde trávi s manželom a dvoma malými deťmi dva mesiace.

  • Obrázok Lucia na Mauríciu, tretia časť: V očakávaní cyklónu

    Lucia na Mauríciu, tretia časť: V očakávaní cyklónu

    Nie je každý deň slniečko, platí to aj o exotickom Mauríciu, kde trávi Lucia Kuková s manželom Radovanom, 5 a pol ročným Andrejkom a 2 a pol ročnou Hankou dva mesiace. Ako zvládli obdobie dažďov, cyklón i výlet do Botanickej záhrady, o tom v dnešnej tretej časti seriálu ahojmama.sk Lucia na Mauríciu.

Ďalšie články v rubrike >