Psychologička Dana Comas: Deti kedysi neboli odolnejšie ako dnes, akurát nemali na výber

Patricia Poprocká, 11. júna 2019 o 16:00

Ako dieťa psychicky pripraviť na pobyt v letnom tábore a dá sa to vôbec? Kedysi sa so školákmi nikto nemaznal – posielali ich do pionierskeho tábora na tri týždne a bodka. Bol tento systém lepší než dnes, keď sa viac prihliada na detské pocity? O výhodách a rizikách táborov, o tom, ako spoznať, či je dieťa na takýto zážitok zrelé, hovoríme so psychologičkou Danou Comas z Alma centra pre zdravý vývin.

Letné tábory sú užitočnou skúsenosťou, deti by si však mali počas prázdnin aj užiť čas, kedy nemajú naplánovaný program od A po Z, vraví psychologička Dana Comas z Alma centra pre zdravý vývin.

Foto: archív Dany Comas

Veľa ľudí dáva minulé časy za príklad, kedy boli deti vedené k samostatnosti. Do vtedajších pionierskych táborov deti jednoducho šli na tri týždne, žiadne mobily, sociálne siete, nanajvýš listy. Kto plakal, musel si zvyknúť, kto nemal problém, o to lepšie. Čo si myslíte, viedol taký prístup deti k väčšej mentálnej odolnosti? Alebo iba navonok, vnútorne deti trpeli, čo sa potom negatívne prejavilo v inej oblasti?
V minulosti bol postoj k táborom naozaj iný. Často sa stávalo, že deti boli posielané do táborov bez ohľadu na to, či chceli alebo nie. Dlhé pobyty mimo domova boli pre mnohých skvelým letným zážitkom, ale pre veľa detí aj nepríjemnou, alebo až traumatickou skúsenosťou. Dvoj- či trojtýždňový pobyt je naozaj dlhá doba. Pre deti, ktoré sa v tábore mali dobre, bola zvládnuteľná, ale pre deti, ktoré sa dobre nemali, sa mohli zdať ako celá večnosť. Doteraz sa stretávame medzi dospelými so silnými spomienkami na pionierske tábory a často sú to okrem príjemných i tie nepríjemné. Trúfam si povedať, že akákoľvek dlhšia doba mimo rodiny vo forme tábora alebo liečenia môže byť zdrojom formujúcich zážitkov, v kladnom či v zápornom smere.

Čím to je, že kedysi deti zvládli napriek nepohode aj trojtýždňové tábory, dnes majú problém už s týždňovými?
Deti v minulosti často chodili už v nízkom veku na dlhšie táborové pobyty. Rodičia nemali až toľko informácii o tom, ako to deti reálne prežívajú. Jeden z pohľadov teda môže byť, že to pre nich nebol problém oproti dnešným deťom. Jeden z faktorov ale tiež je, že deti na výber často nemali. A ak sa v tábore necítili dobre, neraz nemali inú možnosť ako to „vydržať“, čo by som ale nezamieňala s tým, že by boli nejako výrazne odolnejšie ako dnešné deti.

Dnes niektoré deti dokonca nechcú byť ani v denných táboroch, čo myslíte, prečo? Môže to byť ovplyvnené aj tým, že majú množstvo povinností cez školský rok – škola, krúžky, obmedzené voľné hry vonku, takže v lete nechcú opäť organizovaný program?
Dnes je na výber naozaj nespočetné množstvo táborov, ktoré sa snažia robiť špecifický program a deti zaujať. Stále však je skupina detí, ktoré nemajú záujem, o tábor pobytový ani denný. Môže tam byť viacero dôvodov. Dieťa môže byť úzkostnejšie, nemá rado zmeny a nové situácie, alebo je výraznejšie introvertné a neláka ho tráviť čas v novom kolektíve. Prípadne môže ísť aj o to, že naozaj mnoho táborov má veľmi hustý program plný aktivít. Niekedy si deti potrebujú oddýchnuť voľnejšou formou, rozhodnúť sa samé, čo by chceli robiť, konečne nevstávať skoro ráno, aby stihli byť načas na začiatok programu.

Tábor nevyhovuje vždy každému. Individualitu dieťaťa by mali rodičia rešpektovať.

Foto: shutterstock.com

Dá sa povedať, kedy je vhodné obdobie počas prázdnin naplánovať deťom tábor?
Strategicky je fajn zaradiť tábor po voľnejšom oddychu u starých rodičov. Alebo naplánovať medzi dva tábory rodinnú dovolenku. Dieťa by si malo počas prázdnin užiť aj čas, kedy nemá naplánovaný program od A po Z. Ak deťom naplánujeme každý deň prázdnin akčným programom, neoddýchne si a nenaučí sa tiež napríklad samé sa nejako zabaviť. Počas prázdnin by mal byť vymedzený čas, kedy dieťa môže rozhodovať do istej miery o programe, kedy môže ráno vstávať ako chce, prípadne môže chodiť spať neskôr, pretože ho ráno nečaká skoré vstávanie kvôli naplánovanej akcii.

Na čo všetko ešte prihliadať pri výbere tábora?
Postoj rodičov a to, ako o tábor dieťaťu predstavia, môže mať výrazný vplyv na to, ako sa dieťa nastaví, a či prejaví záujem alebo nie. Jednou z kľúčových vecí je vyberať tábor podľa záujmu dieťaťa, nie podľa predstáv rodiča. Naozaj je vhodné s dieťaťom predtým, ako sa blížia prázdniny, rozprávať o tom, čo by rado robilo. Nemalo by sa stávať, že rodičia napríklad prihlásia dieťa, ktoré vôbec nemá vzťah k športu, na futbalový tábor len preto, lebo majú pocit, že by sa malo viac hýbať. Z praktických dôvodov často dieťa do nejakého tábora nakoniec musí ísť. Vhodné je ale najprv vypočuť si predstavy dieťaťa a podľa toho sa poobzerať po konkrétnych možnostiach. Ak sa dieťa bráni pobytovému táboru, môžeme mu ponúknuť dennú formu.
Nemalo by sa stávať, že rodičia napríklad prihlásia dieťa, ktoré vôbec nemá vzťah k športu, na futbalový tábor len preto, lebo majú pocit, že by sa malo viac hýbať.

Je chybou dnešných rodičov, že sa niekedy príliš zaoberajú tým, či dieťa v tábore vydrží, ako to zvládne? Dieťa možno potom cíti neistotu rodiča a zákonite plní jeho podvedomé očakávania.
Určite nie je chybou sa zaoberať vhodným výberom tábora a zvažovať, či je dieťa zrelé. Avšak rodič by si mal sám oddeliť svoje vlastné strachy a obavy od tých reálnych, ktoré sa týkajú dieťaťa. Takéto strachy môžu vychádzať z jeho vlastnej zlej detskej skúsenosti s táborom alebo jeho všeobecným úzkostným naladením. Preto by rodič nemal dieťaťu podsúvať rovno nápady, ako riešiť problémy v tábore alebo spomínať, čo všetko by mohlo nastať. Takže miesto toho aby rodič povedal: „Keď ti bude veľmi smutno, tak nám môžeš zavolať,“ by sa skôr mohol opýtať, či sa dieťa obáva niečoho, s čím by si nevedelo rady. A možno sa rodič dozvie, že dieťa skôr trápi to, či bude môcť byť na izbe so svojím kamarátom a nie cudzími deťmi...

Podľa čoho možno spoznať, či je dieťa zrelé na tábor?
Ak zvažujeme teda pobytový tábor, tak môžeme zvažovať napríklad, či je dieťa zvyknuté na pobyt mimo domu. Má vyskúšané prespanie u kamaráta, starých rodičov, v škole v prírode? Vie si takéto akcie užiť a zvládnuť bez výrazných problémov? Niekedy nie je na škodu takúto skúsenosť dieťaťu dopriať predtým, ako sa má zúčastniť na pobytovom tábore, aby to nebola prvá a hneď pomerne dlhá skúsenosť. U menších detí si treba zasa overiť ich samostatnosť pri samoobslužných činnostiach. Vie sa samé dostatočne rýchlo obliecť? Ak má nejaké stravovacie obmedzenia, vie čo môže a čo nemôže, aby sa nestalo, že v skupinke detí ľahko podľahne napríklad niečomu, na čo má alergiu? Vie požiadať o pomoc dospelého ak je to potrebné?
Potom je ešte dobré brať do úvahy, či je dieťa schopné nadväzovať vzťahy s ďalšími deťmi. Nemusí ísť hneď o extrovertného showmana, ale ak je dieťa extrémne hanblivé a stresuje ho viacero nových ľudí, tak bez známeho kamaráta si takýto pobytový tábor pravdepodobne neužije. Pre výrazne utiahnuté alebo nesmelé deti môže byť veľkou pomocou kamarát či súrodenec.

Tábor je šanca spoznať nové veci aj kamarátov.

Foto: shutterstock.com

Kedy by mal rodič rešpektovať, ak dieťa povie: „Nie, nechcem žiaden tábor“? Vždy, alebo sú prípady, kedy stojí za to dieťa presviedčať, vyjednávať s ním?
Ak dieťa odmieta ísť, je na rodičoch, aby zistili jeho vnútorné dôvody. Môže to byť naozaj čokoľvek, čo nám dospelým ani nemusí napadnúť. Niekedy môže mať dieťa strach z niečoho, čo započulo, napríklad, že ho bude niekto nútiť zúčastniť sa nočnej hry, alebo jesť všetko na tanieri. Pri rozhovore je vhodné používať otvorené otázky, nepodsúvať dieťaťu nové námety, čoho všetkého by sa mohlo obávať. Môžeme sa napríklad pýtať : „Čo najhoršie by sa mohlo stať na takom tábore?“ Detské obavy môžu vychádzať z nereálnych predstáv alebo mylných interpretácii. V takomto prípade s dieťaťom môžeme predebatovať jeho dôvody a presvedčiť ho o tom, aby tábor skúsilo. Ak však dieťa napríklad naozaj nemá rado podobné organizované akcie, alebo je výrazne úzkostné, tábor ho skôr desí, nemá význam tlačiť ho. Ak majú rodičia skúsenosť s tým, že dieťa nemá rado nové situácie, ale nakoniec si niektoré aktivity vie užiť po počiatočnom nezáujme, tak je vhodné spomenúť mu presne takúto skúsenosť. Napríklad: „Pamätáš si, ako sa ti nechcelo ísť na stanovačku, a ako sa ti tam nakoniec páčilo? Daj šancu aj tomuto táboru, bude to pravdepodobne veľmi podobné.“
Dieťa v celej výchove smerujeme k tomu, aby si vekom vedelo užiť program mimo rodiny, nazbierať nové skúsenosti, tešiť sa z toho, že niečo nové zvládlo. Tábor je jednou z takýchto vecí.

Čo robiť, ak dieťa zmení názor - napríklad s táborom súhlasí, tesne pred odchodom sa ale zľakne a začne plakať, že nikam nejde?
Ak sa dieťa rozhodne, že do tábora pôjde a na poslednú chvíľu spanikári, treba zachovať pokoj. Vysvetliť mu, že je v poriadku sa niekedy zľaknúť pred novou vecou, ale že by nebolo rozumné sa nechať riadiť momentálnymi pocitmi. Kľúčové je dať dieťaťu pocit, že nebude vydané napospas niečomu, kde by mu bolo zle. Zdôrazniť, že keby sa čokoľvek nepríjemné dialo, tak sú tam dospelí, ktorí sú tam pre vyriešenie problému a v prípade potreby sa s rodičmi môžu spojiť oni alebo dieťa samé. Rodič by sa v tejto situácii nemal nechať zaplaviť emóciami dieťaťa, ale poskytnúť mu pochopenie, oporu a pokoj.

Ako riešiť prípadné problémy, ak z tábora zavolajú, že dieťa plače, odmieta jesť, a podobne? Je aj nejaká iná možnosť než prísť a zobrať ho domov?
Ak z tábora prídu informácie o tom, že dieťa si nezvyklo a plače, neje a podobne, je to určite signál na to, aby rodičia prehodnotili situáciu. V ideálnom prípade možno s dieťaťom pohovoriť o tom, čo sa deje, upokojiť ho a dohodnúť sa s ním napríklad na tom, či by bolo ochotné dať táboru šancu ešte jeden deň alebo dva. Dohodnúť si s ním presný termín, kedy sa spojíme a ono nám povie svoje konečné rozhodnutie. Ak však rodič cíti, že sa udialo niečo, čo bolo pre dieťa naozaj nezvládnuteľné, nemá význam ho nechávať v pre neho stresujúcom prostredí.

Malo by podľa Vás každé dieťa skúsiť nejaký tábor, alebo ak nechce, tak rešpektovať individuálnu vôľu, nenútiť ho takto premáhať samé seba?
Tak ako v každej téme ohľadom detí, je namieste spomenúť, že každé dieťa je individuálne a neexistuje nejaká všeobecne platná pravda o tom, čo by malo. Skôr ide o to, že dieťa v celej výchove smerujeme k tomu, aby si vekom vedelo užiť program mimo rodiny, nazbierať nové skúsenosti, tešiť sa z toho, že niečo nové zvládlo. Tábor je jednou z takýchto vecí. Preto ak dieťa nemá nejaké výraznejšie problémy, je fajn ho smerovať k takejto novej skúsenosti. Ak však vyhodnotíme, že dieťa z takejto situácie nedokáže benefitovať, netreba ho nasilu tlačiť.

... a šanca naučiť sa novým zručnostiam.

Foto: shutterstock.com



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >