Od vypuknutia Slovenského národného povstania 29. augusta uplynie 75 rokov. Túto časť histórie by mal poznať každý, zaujímavejšie a účinnejšie než memorovanie z učebníc je vidieť na vlastné oči. Prinášame vám 11 tipov na miesta, ktoré s Povstaním bezprostredne alebo aj nepriamo súvisia.

Facebook

SNP vypuklo 29. augusta 1944. Na historickej snímke povstalecké delostrelectvo.

Foto: Múzeum SNP

Kalište

Nádherná dedinka vysoko v kopcoch neďaleko Banskej Bystrice, ktorú fašisti vypálili, pretože miestni pomáhali partizánom. Dnes je z nej unikátny pamätný areál, z ktorého cítiť „dušu“ a energiu pozostalých. Každý vypálený dom je označený, dozviete sa, kto kde býval, pri niektorých je aj krátky, žiaľ, tragický príbeh. Do dnešných dní sa zachovali iba dva domy a kaplnka, ktoré si možno prezrieť iba zvonka, keďže v múzeu nie je každý deň stály personál. Kúsok za obcou sú aj zvyšky partizánskych zemľaniek a poniže zasa škola. Na Kalište sa dá prísť autom z Partizánskej Ľupče, ale aj pešou túrou cez kopce, napríklad z Donovalov.

Kalište pred vypálením.

Foto: archív Múzea SNP

...a dnes.

Foto: PRAVDA, Dagmar Teliščáková

Múzeum SNP v Banskej Bystrici

Múzeum SNP v Banskej Bystrici.

Foto: Martin Krno

Ak už nič iné, toto určite. Múzeum ukazuje všetko podstatné o Povstaní aj o Slovenskom štáte. Je tam naozaj čo pozerať, exponáty upútajú aj malých návštevníkov, napríklad prehliadka vojenského dopravného lietadla hneď pri vchode, vystavené tanky a delá v areáli, ale aj samotná expozícia v nemenej zaujímavej budove, pripomínajúcej rozpoltené srdce. Po prehliadke si môžete oddýchnuť v prihľahlom parku, kde sú pre deti preliezky aj občerstvenie, v reštaurácii s krásnym výhľadom, alebo sa prejsť po samotnom centre Banskej Bystrice, ktoré je na skok.

Partizánska nemocnica v Roháčoch

Príjemná prechádzka od Chaty Zverovka k drevenému zrubu, kde sa od decembra 1944 do februára 1945 ukrývalo 14 zranených partizánov aj s ošetrovateľmi. V náročných podmienkach a tuhej zime zostali napokon bez jedla, liekov aj lekárskych nástrojov. Keď už boli v koncoch, jeden z nich sa vybral pre pomoc do Zakopaného, kde už boli Rusi. Partizánom pomohli poľskí záchranári, ktorí ich v náročnom teréne napokon premiestnili do Zakopaného. Udalosti zimy 1944/45 dodnes pripomínajú pamätné tabule pri zrube.

Dukla

Dukla, pohľad na pamätník a cintorín.

Foto: Martin Krno

Nesúvisí tak celkom s Povstaním, iba ak s pomocou, ktorá dorazila pre povstalcov príliš neskoro. Napriek tomu patrí pamätník k dôležitým symbolom spoločného boja Čechov a Slovákov proti fašizmu a obetí, ktoré si vyžiadal. Okrem vyhliadky z veže, miesta stretnutia vojakov z dvoch frontov a cintorína je možné vidieť v okolitých dedinkách (napríklad v takzvanom Údolí smrti medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná) zvyšky vojenskej techniky – tanky či delá. V lese Mativka pri Vyšnom Komárniku sú zasa zemľanky, v ktorých v novembri 1944 býval štáb 3. československej brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, brigádneho generála Karla Klapálka. Z týchto miest organizoval a riadil boj o východiská z Karpát, zabezpečoval súčinnosť so sovietskymi jednotkami. Bunkre sú po rekonštrukcii, stoja však na pôvodných miestach. Vo Svidníku je tiež Múzeum Karpatsko-duklianskej operácie a v priľahlom parku vystavená historická bojová technika.

Vápenka Nemecká

Pamätník obetiam v Nemeckej.

Foto: PRAVDA, Štefan Rimaj

Práve obnovená neveľká expozícia a pamätník na beštiálne vraždenie civilného obyvateľstva po potlačení SNP stoja priamo pri hlavnom ťahu Banská Bystrica – Brezno, stačí zaparkovať. V januári 1945 tu popravili strelou do tyla stovky priamych účastníkov SNP, ich rodinných príslušníkov, sympatizantov aj rasovo prenasledovaných ľudí. Vápenka nebola vybratá náhodou, bezpečne zahladzovala stopy. Doteraz sa vlastne nevie, koľko presne ľudí tam zahynulo, neviedla sa presná evidencia. Obete na miesto vozili priamo z väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici, resp. z razií v okolí. Predpokladá sa, že ich bolo okolo 900. K podobným masovým popravám došlo aj v Kováčovej a v Kremničke, kde ľudí vraždili v protitankových zákopoch pri obci.

Jankov vŕšok

Mohylu na Jankovom vŕšku začali stavať rok po vojne, v roku 1946.

Foto: Martin Krno

V časoch bojov tu pôsobila partizánska brigáda Jána Žižku pod vedením plk. Teodora Polu. Partizáni tu mali vybudované bunkre, v jednom z nich 13. decembra 1944 fašisti upálili siedmich zranených partizánov. Dnes je miesto vyhlásené za prírodnú rezerváciu, na počesť partizánov tu stojí pamätník. Mohyla s pylónom a mauzóleom sa začala stavať v roku 1946, dokončili ju v roku 1951, keď sa tu konali aj prvé oslavy SNP. Pri jeho návšteve si môžete spraviť túru v Strážovských vrchoch, občerstviť sa v neďalekom hoteli a určite zájsť aj do Uhrovca, vzdialeného len dva kilometre, navštíviť múzeum v rodnom dome dvoch veľkých Slovákov – Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.

Krpáčovo na počesť parašutistom

Ak chcete vidieť padáky z kameňa, ste na správnom mieste. Pamätník je venovaný parašutistom, príslušníkom Druhej československej paradesantnej brigády v Sovietskom zväze, ktorá si na Krpáčove v jeseni 1944 zriadila svoj štáb. Pomník postavili v roku 1976, a hoci to s ním už vyzeralo, že sa rozpadne úplne, nedávno sa našli peniaze na jeho opravu.

Pamätník parašutistom sa podarilo obnoviť.

Foto: Martin Krno

Československých paradesantov prepravovali začiatkom októbra na najproblematickejšie úseky frontu. Väčšinou šlo o slovenských vojakov, nasadených na východný front, kde sa pridali na stranu Rusov. Prešli náročným výcvikom, bojovali o Dukliansky priesmyk. Pred troma rokmi na nich pre Pravdu spomínal očitý svedok, Jozef Opaterný, ktorý bol na jeseň 1944 14-ročný syn richtára v Dolnej Lehote. Išiel s otcom na voze na Krpáčovo, kde jednotky Edelweiss nečakane prepadli štáb parabrigády. Našli tam kopu mŕtvol. Na stole ešte boli v tanieroch halušky, ktoré vojaci nestihli zjesť. Zahynulo tam 16 parašutistov a päť partizánov. Brigáda však bojovala ďalej, 19. februára 1945 sa spojila s Červenou armádou. „Som rád, že sme pomník obnovili. Som rád najmä kvôli našej mládeži. Aby vedela, ako to tu bolo na jeseň 1944,“ povedal Jozef Opaterný pred troma rokmi pre Pravdu v článku Padáky našich chlapcov sa vrátili na Krpáčovo.

Pamätník francúzskych partizánov Strečno

Tvrdé boje v horskom masíve Strečnianskej tiesňavy tu dnes pripomína pamätník, stojaci na druhej strane cesty, takmer oproti slávnemu hradu. Francúzski vojaci, ktorí ušli z nacistických zajateckých a pracovných táborov, bránili nemeckým jednotkám najskôr v zásobovaní, neskôr v ich postupe na východ do Martina a Banskej Bystrice, čím výrazne podporili SNP v jeho začiatkoch. Pochovaných je tu 24 partizánov, na pomníku zo spišského travertínu (rovnako ako Štefánikova mohyla na Bradle) je aj menný zoznam 56 mien Francúzov, ktorí bojovali v okolí Strečna.

Roh

Pomník na vrchu Roh.

Foto: Martin Krno

Pamätník na na myjavských kopaniciach, konkrétne na vrchu Roh pri obci Lubina, kde sú pochovaní slovenskí, českí i sovietski partizáni, ktorí zahynuli v bojoch pod Javorinou v rokoch 1944-45. Na kamenných kvádroch sú vyryté aj mená obcí a ľudí, zapojených do bojov. V zozname nájdete napríklad Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorým sa podaril hrdinský útek z koncentračného tábora Auschwitz Birkenau a v čase SNP sa pridali k k partizánskemu oddielu Miloša Uhra.

Čierny Balog

Ukážky bojov sú pre divákov pútavým divadlom.

Foto: Martin Krno

Dedinka spojená so SNP, známa aj vďaka knihe Petra Jilemnického Kronika, v ktorej zozbieral viacero príbehov a spomienok. V samotnej obci je pamätník, kúsok za ňou aj turistické lákadlo, Čiernohronská železnička. Dnes slúži na komerčné účely, pôvodne bola postavená na prepravu osôb a dreva medzi obcami v povodí Hrona. Počas SNP pomáhala partizánom – vozila im jedlo a muníciu. V súčasnosti na nej pri výročí prebiehajú divácky atraktívne rekonštrukcie bojov. Na stanici je neveľké, ale veľmi zaujímavé múzeum o dejinách tejto železničky. Jedna z jej vetví prechádza naprieč futbalovým ihriskom, ide o svetovú raritu.

Sereď

Nová expozícia múzea v Seredi.

Foto: PRAVDA, Ľuboš Pilc

Nové Múzeum holokaustu v Seredi so SNP súvisí len nepriamo. Je ale symbolom zločinov páchaných ľudáckym režimom počas druhej svetovej vojny. Tisova vláda zriadila v Seredi pracovný, neskôr koncentračný tábor, odkiaľ sa vypravovali transporty do vyhladzovacích táborov na okupovanom území Poľska, najčastejšie do Auschwitzu. Po vypuknutí SNP sa väznení Židia dostali na slobodu a mnohí sa pridali k partizánskym jednotkám. Žiaľ, po potlačení povstania tábor obnovil svoju činnosť, a to v oveľa krutejšej podobe. Obnovili sa transporty, sprísnili sa aj podmienky na život, dochádzalo k bitiu, ponižovaniu, znásilňovaniu i vraždám väznených ľudí. V niekdajšom tábore štát po oslobodení zriadil kasárne, ktoré sa však v rámci reformy armády neskôr zrušili a dnes je tam múzeum holokaustu so zaujímavou expozíciou. Návštevníci okrem iného môžu vidieť na vlastné oči aj zrekonštruovaný originál dobytčieho vagóna, ktorým sa vypravovali transporty do Auschwitzu.

Súvisiace články:

• Vodopád, plesá, partizánska nemocnica... Čo ukrývajú Roháče? 6 tipov na túry pre rodiny aj pre náročných

• Mladí sa hlásia k podpore fašistov, každý piaty by volil Kotlebu

• Mladí by nemali mlčať, ale bojovať za spravodlivosť, vraví manželka Rudolfa Vrbu, ktorý ušiel z Auschwitzu

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia