Nerobte všetko za deti. Dovoľte im, nech sa o seba postarajú samé

Gabriela Bachárová, 11. januára 2019 o 13:01

Mamička sedemročného Adamka mu vonku zapína bundu, hoci by to mohol zvládnuť aj sám. Jeho sestre, deväťročnej Hane, nosí do školy tašku, pretože je vraj ťažká. Nastala éra príliš ochraňujúcich rodičov.

Pošlite dieťa do školy samé.

Foto: Shutterstock.com

Zatiaľ čo dnešní rodičia museli v detstve doma pomáhať a do veľkej miery sa starať sami o seba, súčasné deti sú tak trochu chráneným druhom. Rodičia skôr vyznávajú heslo: Nech sa hrajú a v školskom veku nech sa učia. Je to vlastne druhý extrém. V minulosti sa rodičia deťom veľmi nevenovali, o to viac boli odkázané samé na seba. Dnes sa to úplne obrátilo. Najlepšia sa pritom javí zlatá stredná cesta.

Ak dnes rodičia majú na deti nejaké nároky, týkajú sa skôr učenia či rozvíjania športového alebo umeleckého talentu. V tom musia byť deti dobré, pozornosť sa presunula týmto smerom. Tak sa stane, že šikovný desaťročný hokejista strieľa v zápase jeden gól za druhým, ale doma nevie, kde má uložené ponožky.

„Uvedomila som si, že niečo naozaj robím zle. Napríklad keď ráno odchádzame do školy, deti sú úplne bezradné. Neustále musím vydávať pokyny: Najedz sa, obleč si bundu, daj si čižmy, odomkni dvere. Samy od seba to neurobia. Už ma to strašne vyčerpáva. Ale viem, že si za to môžem sama, pretože som toho od detí nikdy veľa nežiadala a všetko som robila za ne,“ sťažuje sa Martina.

Pre rodičov je to psychicky a fyzicky veľmi vyčerpávajúce, ale ochranársky prístup zanecháva negatívne následky aj na deťoch. Či sa nám to páči, alebo nie, život je plný povinností, ktoré treba vykonať, a to najlepšie bez odporu. Čím skôr to deti pochopia a zvyknú si na to, tým to pre ne bude v živote jednoduchšie a vlastne aj radostnejšie. Pretože povinnosť sa stane prirodzenou súčasťou života, proti ktorej sa nebojuje.

Ešte dôležitejšie je však niečo iné. Dieťa nevyhnutne potrebuje zažiť, že niečo zvládne samo a je schopné sa o seba postarať (samozrejme podľa veku, najmenšie deti potrebujú, aby rodičia rýchlo plnili ich potreby a nemali na ne prehnané požiadavky na samostatnosť či režim). Samostatnosť a to, že si dieťa vie poradiť, sú pre neho zdrojom sebavedomia a dobrého pocitu zo seba samého. Neberme im pocit vlastnej dôležitosti!

„Je to hlavne práca na sebe — uvoľniť sa, žiť bezstarostnejšie. Uvedomme si napríklad, že k životu patrí určité riziko. Deti samozrejme chránime pred rizikami, ktoré môžu mať vážne dôsledky, ale inak ich nechajme skúmať okolie a prijímať zodpovednosť za svoje konanie. Tým najdôležitejším, čo sa u malých detí vyvíja, je ich osobnosť. Ich vlastnosti, vzťahy, systém hodnôt. Či sa angličtinu začnú učiť už v škôlke a futbal hrať od prvej triedy, to nie je podstatné,“ povedala v rozhovore pre náš web psychologička Pavla Koucká.

„Musíme sa naučiť rozhodovať, aké riziko nám za to ešte stojí a sme ochotní ho prijať. A ktorému sa už radšej vyhneme. Keď deti nenecháme, aby si to postupne skúšali samy, ťažko to potom zrazu budú vedieť. Keď ich držíme v zlatej klietke, tak si nič neužijú, prídu o veľa zábavy, skúseností a dobrodružstva,“ dodáva.

Čo môže dieťa samo?

Obliekanie sa: Už v roku a pol či dvoch rokoch sa dieťa zvládne vyzuť (topánky bez šnúrok), vyzliecť a trochu spolupracuje pri obliekaní. V troch rokoch si dokáže samo obliecť voľnejšie oblečenie, rozlíšiť jeho prednú a zadnú stranu, nazuť si správne topánky. Medzi štvrtým a piatym rokom už zvládne samo všetko. Zaviazať si šnúrky by mohlo vedieť v piatich rokoch.

Kde má veci: Dieťa by malo vedieť, kde má uložené svoje veci na oblečenie. Malo by si ich odtiaľ samo brať aj ich tam ukladať.

Cesta do školy: Sprevádzate svoje dieťa do školy, hoci jej budova sa nachádza hneď za rohom a na ceste „číha“ len jedna bezpečná križovatka? Niektorí odvážni rodičia púšťajú dieťa samé už v prvom ročníku, na to si však trúfne naozaj len málokto. V druhom ročníku to však už skúsiť môžete a v treťom určite. Ak sa bojíte, dajte dohromady skupinku detí z okolia, aby išli spolu.

Pravidelné povinnosti: Nehovoríme o upratovaní hračiek, ale pomoci doma. Deti vo veku dvoch až troch rokov môžu dávať špinavé oblečenie do koša, hádzať použité plienky do odpadu či pomáhať s kŕmením domáceho zvieraťa. Štvor- až päťročnému prideľte napríklad tieto práce: udržiavať čistotu a poriadok na jedálnom stole, zalievať izbové rastliny či vyberať prádlo z práčky zvládne, Šesť- až sedemroční zvládnu zavesiť mokré oblečenie či vybrať nakúpené potraviny z tašky a dať ich do chladničky či komory.

Pomoc v domácnosti: Okrem týchto stálych povinností by malo dieťa pomáhať pri varení i spoločnom upratovaní. Ako ho k tomu „dokopať“? Tresty ani odmeny nepomôžu, najlepšie je, ak všetky domáce práce predstavíte ako hru a zábavu.

Odmeny radšej nie: Či dieťaťu dáte za pomoc odmenu, závisí len od vás, ale lepšie je nedávať. Veď ani v dospelosti vám nikto nič nedáva, keď doma umyjete riady a povysávate.

Trochu vzrušenia: Dávajte dieťaťu povinnosti s malým nádychom dobrodružstva. Nech ide samo niečo kúpiť do obchodu, vyniesť smeti a podobne. To ich bude baviť!

Samé vonku: Dovoľte dieťaťu hrať sa vonku bez dozoru, či už samé, alebo s kamarátmi. Jasné, rodičia sa dnes boja kriminality, ale deti sa na Slovensku prakticky neunášajú. Jediným problémom môže byť doprava, to ľahko vyriešite, ak sa dieťa bude hrať na bezpečných miestach.

Keď dieťa o nič nemusí bojovať, nikdy nedospeje
„Robíte pre svoje deti úplne všetko? Stojíte neustále za nimi, až máte chrbát zničený z neustáleho ohýbania sa, aby ste ich zachytili pred pádom, keď sa učia chodiť? Všetci to myslíme dobre. Ale zaväzovať deťom šnúrky len preto, aby toho na ne nebolo veľa, vytvára veľmi nebezpečný predecens. Dnes dcérke zaviažete šnúrky. Urobíte za ňu úlohu, keď bude mať deväť. Bežíte jej na pomoc vždy, keď sa poháda s kamarátmi. A keď bude mať dvadsaťštyri a bude ťažko hľadať kamarátov, pretože sa vždy držala trochu mimo, stanete sa jej najlepším priateľom, aby nemusela o nič bojovať. A ona tak nikdy nevyrastie,“ píšu v knihe 7 najväčších rodičovských omylov americkí psychológovia John a Linda Frielovci.



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Keď nie je, nie je. Šesť tipov, ako jemne odvykať detí od nadmerného jedenia sladkostí

    Keď nie je, nie je. Šesť tipov, ako jemne odvykať detí od nadmerného jedenia sladkostí

    Sú vaše deti po Veľkej noci prejedené sladkého? Obmedziť sladkosti je vždy prospešné, aj keď čím viac ich dieťa jedáva, tým ťažšie si od nich odvyká. Prinášame niekoľko tipov, ako to skúsiť nenásilnou formou.

  • Obrázok Empatia: Prečo je taká dôležitá a ako ju u detí rozvíjať

    Empatia: Prečo je taká dôležitá a ako ju u detí rozvíjať

    Empatia je v súčasnosti dosť skloňovaný výraz. Ide o schopnosť precítiť, čo prežíva iný, vcítiť sa do jeho „sveta“. Je to dôležitá súčasť osobnostnej výbavy človeka – chápať a akceptovať, že existujú rozdiely medzi ľuďmi. Môj kamarát, sused môže mať odlišné prejavy správania v každodenných situáciách, má odlišné názory, postoje, očakávania, ale aj keď s tým nesúhlasím, robím, či robil by som to inak, beriem to na vedomie a snažím sa pochopiť, čo ho k tomu vedie, prečo je taký.

  • Obrázok Šibanie a polievanie. Pekná ľudová tradícia alebo násilie a ponižovanie žien?

    Šibanie a polievanie. Pekná ľudová tradícia alebo násilie a ponižovanie žien?

    „Veľkonočné sviatky som nikdy neobľubovala, pretože to znamenalo, že k nám prídu chlapci a muži, ktorí ma budú bolestivo biť po nohách korbáčom, hádzať ma do vane a púšťať na mňa studenú vodu,“ spomína si dnes 36-ročná Lucia na to, ako trávila Veľkú noc v detstve.

  • Obrázok ROZHOVOR Dánska pedagogička Helle Heckmann: Deti potrebujú byť doma s rodičmi

    ROZHOVOR Dánska pedagogička Helle Heckmann: Deti potrebujú byť doma s rodičmi

    „Deti nepotrebujú krúžky či športy, ale byť doma a žiť život s najdôležitejšími ľuďmi vo svojom živote, s rodičmi. Moja najlepšia rada znie: trávte každý deň s deťmi dostatok času,“ vraví v rozhovore Dánka Helle Heckmann, zakladateľka slávnej škôlky Nokken, v ktorej deti trávia väčšinu času vonku.

  • Obrázok Aký vplyv majú na choroby detí problémy ich matiek?

    Aký vplyv majú na choroby detí problémy ich matiek?

    Slabá imunita? Nezdravá strava? Málo pohybu? Nevhodné oblečenie? Stres? Čo všetko sa skrýva za chorobami detí? Argentínska psychoterapeutka Laura Gutmanová skúša hľadať odpovede aj vo vnútornom rozpoložení. Dieťaťa, i jeho najbližšej osoby, najčastejšie matky.

  • Obrázok Peter Sagan: Nechajte dieťa behať po vonku, ja z toho dodnes ťažím

    Peter Sagan: Nechajte dieťa behať po vonku, ja z toho dodnes ťažím

    To, že sa deti potrebujú slobodne vylietať po prírode, nie je žiadnou novinkou. K tým, ktorí to jednoznačne odporúčajú, patrí aj Peter Sagan. Hru vonku považuje za kľúčovú pre zdravý rozvoj dieťaťa, dokonca aj profesionálneho športovca, a ako dodáva – aj vďaka nej je dnes tým, kým je.

  • Obrázok Skoro štyri percentá detí trpia závislosťou na počítačových hrách. Týka sa to aj vášho dieťaťa?

    Skoro štyri percentá detí trpia závislosťou na počítačových hrách. Týka sa to aj vášho dieťaťa?

    Asi štyri percentá českých detí vykazujú znaky závislosti na digitálnych hrách a je u nich vysoká pravdepodobnosť, že touto poruchou naozaj trpia. Vyplýva to z prieskumu zorganizovanom psychológmi Univerzity Palackého v Olomouci, do ktorého sa zapojilo vyše 3 950 dospievajúcich z náhodne vybraných českých škôl. Dá sa predpokladať, že na Slovensku by prieskum dopadol veľmi podobne.

Ďalšie články v rubrike >