Nepreháňajte to s krúžkami, ničnerobenie je rovnako dôležité

Patricia Poprocká, 9. novembra 2018 o 10:26

Rýchlo urobiť domáce úlohy, a ide sa von. Situácia, bežná v detstve dnešných štyridsiatnikov je pre dnešných školákov skôr výnimkou. Voľný čas, to pre mnohých z nich znamená sadnúť do auta, prípadne na hromadnú dopravu, a poďho na krúžky.

Navonok to vyzerá, že nič nerobia. V takýchto chvíľach sa však zvyčajne toho deje veľmi veľa.

Foto: shutterstock.com

„Hrávali sme na futbal, ale mali sme čas sa aj voľne poflakovať po meste. Raz sme napríklad šli za kamarátovou mamou, ktorá pracovala na polícii. Nechcelo sa nám obchádzať celý areál, tak sme preliezali plot, kde nás samozrejme prichytili. Ale mali sme z toho ohromnú zábavu, keď sme tam tajne liezli,“ spomína na školácke časy Jakub, dnes otec dvoch detí.

Dnes jeho syn hráva futbal a učí sa plávať. Dcéra chodí na výtvarnú, angličtinu aj tanečnú. Prečo svojim deťom takto organizuje čas, ani nevie. „Dcéra má jednu kamarátku na tanečnej, tak tam chodí s ňou. Výtvarná ju baví, a angličtinu zasa potrebuje vedieť,“ vymenúva.

Cielené voľnočasové aktivity by mali byť podľa odporúčaní odborníkov kompenzované aj úplne voľnými chvíľami, kedy dieťa naozaj nemusí nič. „Deti potrebujú mať pokoj od rodičov a ich ambícií, aby si mohli samé nájsť, čo ich zaujíma,“ zdôrazňuje klinická psychologička Lýdia Adamcová.

Mnohí rodičia sa podľa nej snažia voľný čas dieťaťa vyplniť plánovanými aktivitami, len aby nezaháľalo, niečo robilo, zlepšovalo sa. Práve prístup „Musíš ísť, musíš niečo robiť, už je to zaplatené, treba ti to vedieť,“ však robí z voľného času povinnosť a dieťa sa dostáva pod tlak. „Postupne nastupuje súťaživosť, dosahovanie cieľov, plnenie limitov a dieťa prestane z týchto aktivít mať radosť,“ varuje.

Samozrejme, sú prípady, kedy má dieťa talent, napríklad na hudbu, a aby ho rozvíjalo, rodičia musia niekedy pritlačiť, aby dostatočne cvičilo. „Kompenzujte to však potom aktivitami, ktoré fungujú na princípe nemusenia - teda bez úmyslu, bez veľkej snahy a veľkého vôľového úsilia, v súlade so spontánnosťou a hravosťou dieťaťa. Aktivitami, kde nie sú dôležité ciele, výkony a výsledky. Staré, obyčajné vybláznenie sa,“ radí psychologička.

Dieťa, podobne ako dospelý, potrebuje chvíľami úplne vypnúť. I keď sa nám zdá, že sa nudí. „Predstavte si, čo by sa stalo, ak by ste 70 rokov nevypli mobil alebo počítač. A nuda je práve takéto priebežné vypnutie mozgu aj u detí. Nenechávajte to na váš mozog, aby vypol sám a vy vypadnete z obrazu v tú najnevhodnejšiu dobu. Vedome mu doprajte ticho, pokoj, prázdno,“ odporúča Lýdia Adamcová.

Nuda, ticho a prázdno dávajú podľa nej ľuďom možnosť byť samými so sebou. Mozog si môže robiť v hlave poriadok, oddeliť podstatné od menej dôležitého, poukladať informácie do pamäťových skladov a oddýchnuť si. „Byť v tichu znamená, že možno začujete aj svoj vnútorný hlas. Mnohé geniálne nápady a objavy vznikli práve v čase ničnerobenia,“ vysvetľuje potrebu ničnerobenia. Dá sa to ukázať na príklade, keď človek nevie vyriešiť problém, ide spať, a ráno mu napadne riešenie.



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Nesmieš, nerob! Ako a kedy povedať deťom „nie“

    Nesmieš, nerob! Ako a kedy povedať deťom „nie“

    Aj keď základom vzťahu medzi rodičmi a deťmi by mali byť rešpekt a slovko „áno“, sú prípady, kedy treba povedať „nie“. Dieťa musí cítiť určitú hierarchiu, kam patrí, a musí sa naučiť, že svet sa netočí vždy tak, ako by si ono želalo. Na druhej strane však nemôže ísť o diktát. Rodičia by sa mali snažiť deti chápať a rešpektovať detské stanovisko. A každé „nie“ pravdivo a s citom vysvetliť.

  • Obrázok 6 dobrých rád, ako pri deťoch nevyhorieť. Užite si ten vzácny čas

    6 dobrých rád, ako pri deťoch nevyhorieť. Užite si ten vzácny čas

    Mať dieťa je krásne, ale pod náporom rodičovských, pracovných a domácich povinností sa tá radosť ľahko stratí. „Stalo sa to aj mne. Mám dve deti vo veku dvoch a piatich rokov a namiesto toho, aby som sa z nich tešila, stále som len bola unavená a nervózna,“ popisuje Marcela.

  • Obrázok Milujem moslima. No a čo?

    Milujem moslima. No a čo?

    Je islam hrozbou pre našu kultúru? Postoje Slovákov voči moslimom sú zväčša odmietavé – od opatrnosti až po otvorenú nevraživosť. Podľa prieskumov by len štvrtine opýtaných neprekážala láska s moslimom. Obavy pramenia prevažne z obáv z neznámeho. Je sa však naozaj čoho báť? Ako vyzerá život s moslimom, sme sa opýtali Sloveniek, ktoré sú s nimi vo vzťahu. Ako vyplýva z ich príbehov, rozdielnosť kultúr poprieť nemožno, tá však pri láske a tolerancii nepredstavuje problém, naopak, môže byť obohatením.

  • Obrázok Spoločné spanie pomáha deťom k samostatnosti. Aj tým desaťročným

    Spoločné spanie pomáha deťom k samostatnosti. Aj tým desaťročným

    Mami, poď so mnou zaspávať... Počúvate to doma od svojho osem- či desaťročného dieťaťa? Nemusíte sa znepokojovať. Spoločné zaspávanie aj spanie s deťmi v školskom veku je úplne normálne, akurát je to naša spoločnosť, kto z toho robí problém.

  • Obrázok Nerobte všetko za deti. Dovoľte im, nech sa o seba postarajú samé

    Nerobte všetko za deti. Dovoľte im, nech sa o seba postarajú samé

    Mamička sedemročného Adamka mu vonku zapína bundu, hoci by to mohol zvládnuť aj sám. Jeho sestre, deväťročnej Hane, nosí do školy tašku, pretože je vraj ťažká. Nastala éra príliš ochraňujúcich rodičov.

  • Obrázok Rodičia pod tlakom biznisu. Prečo je tak ťažké odolať reklame

    Rodičia pod tlakom biznisu. Prečo je tak ťažké odolať reklame

    Nedajte sa ovplyvňovať reklamami a marketingom, ktorý vás ohlupuje, želal do nového roka našim čitateľom český etnológ Mnislav Zelený Atapana, šíriteľ životnej filozofie juhoamerických Indiánov. Sám pripúšťa, že rodiny s deťmi to majú naozaj ťažké, pretože obchodníci sa ich snažia ovplyvniť všemožnými prostriedkami a na každom kroku. Neraz používajú metódu – ak to nejde dverami, skúsime oknom.

  • Obrázok Neposlušné deti nie sú neposlušné. Snažme sa pochopiť, čo nám chcú ukázať

    Neposlušné deti nie sú neposlušné. Snažme sa pochopiť, čo nám chcú ukázať

    Prečo býva neúčinné vytyčovať deťom umelé hranice alebo ich dokonca karhať za neposlušnosť, vysvetľuje klinická psychologička Lýdia Adamcová. Za každým problémovým správaním dieťaťa je predovšetkým jeho snaha poukázať na nedoriešený problém.

Ďalšie články v rubrike >