Môj prvý rok s Jankou. Tretí mesiac - kritický! Janka zistila, že spánok je strata času

Patricia Poprocká, 21. marca 2019 o 05:55

S malým dieťaťom je naozaj každý deň iný. Jana Chvosteková to cíti na vlastnej koži. Kým si ešte nedávno pochvaľovala, ako všetko krásne stíha, aj porobiť doma, aj sa popri malej Janke venovať staršej škôlkarke Kristínke, dnes už je zasa všetko inak.

Jar prichádza aj do Zbudskej Belej. Jana s dcérami na prechádzke.

Foto: archív Jany Chvostekovej

„Tretí mesiac sa u nás rovná kritický. Malá Janka začala naplno objavovať okolitý svet a zistila, že spánok je zbytočná strata času,“ konštatuje 30-ročná mamička, ktorá sa s ahojmama.sk pravidelne delí o postrehy z prvého roku života svojej malej dcérky.

S prvými hektickými týždňami po pôrode sa to už našťastie nedá porovnať, ale predsa len trojmesačná slečna dáva Jane zabrať. V noci sa vyspia obidve, no cez deň už malú Janku zaujíma okolitý svet oveľa viac ako spánok. „Pýta si našu pozornosť, skúša silu svojho hlasu. Piští, hrkúta, brble, smeje sa. Je zábava ju sledovať, ako zapiští a vzápätí aká je z toho sama prekvapená. Už sa s ňou dajú viesť aj také tie „rozhovory.“ Veľmi pekne reaguje a odpovedá tou svojou rečou,“ opisuje s úsmevom Jana.

Hrdá veľka sestra stáži malú. Pri každom zvítaní Kristínka Janku vybozkáva a stale mame opakuje, ako ju ľúbi, a že ju nikomu nedá.

Foto: archív Jany Chvostekovej

Pred pár dňami jej ale ešte príliš do smiechu nebolo. „Jarné prázdniny boli jeden veľký horor. Choroby neobišli ani nás. Tak sme si prázdniny predĺžili na dva týždne, kedy sme boli všetky tri zavreté doma ako vo väzení,“ ťažká si. No ale čo, nedá sa nič robiť. Teploty treba vyležať.

„Najhoršie bolo pozerať sa z okna, ako pekne je vonku,“ spomína Jana. Na svoju pediatričku však nedá dopustiť. „Našťastie nepchá do detí za každú cenu antibiotiká, takže sme choroby zvládli bez nich, za čo som jej vďačná.“

Teraz už je lepšie. Staršia Kristínka chodí zasa do škôlky a Jana s Jankou, tiež zdravotne v poriadku, si trávia dni po svojom – práce okolo domácnosti, prechádzky vonku, a ak vyjde, tak aj debaty pri kávičke s kamarátkami.

Janka má dnes tri mesiace, čo znamená, že čoskoro ju čaká prvé očkovanie. Jana nie je z tých, čo zvažujú či áno alebo nie. Vychádza z vlastnej skúsenosti – očkovali nás a sme zdraví. Navyše, ako vraví, sama nie je lekár. „Vždy si radšej nechám poradiť od študovaných, dávam dcéry očkovať proti tomu, čo mi odporučí doktorka. Ako som spomínala, verím jej a spolieham sa na ňu. Janka bude očkovaná ako treba.“

Čo však Jana so svojimi dievčatami zvažuje, je to, ako strávi Veľkú noc. Nemá na ňu dobré spomienky, ani ona, ani jej staršia dcérka Kristínka. „Vážne rozmýšľam, že sa s deťmi zbalím a utečiem sa niekam skryť,“ vraví.

Žijú v Zbudskej Belej, dedine na východe Slovenska, kde sa pri polievaní veru vodou nešterí. No čo je zábavné pre chlapov, nie je vždy aj pre ženu a dieťa. „Minulý rok to nedopadlo pre Kristínku veľmi šťastne. Keď uvidela, ako ma susedia olievali a ja som kričala a pišťala, tak sa veľmi zľakla. Utekala do domu celá roztrasená, uplakaná vystrašená. Myslela si, že mi ubližujú. Chúďatko. Pol roka potom nechcela vidieť mužskú časť našich susedov. Rada by som ju od toho teraz ušetrila.“





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Prvý rok - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >