Keď chlad a tma majú svoje čaro. 10 výnimočností života v Škandinávii

Patricia Poprocká, 3. decembra 2019 o 05:05

Diaľka prestáva hrať úlohu, do Škandinávie chodí čoraz viac Slovákov za prácou, štúdiom, športom alebo na výlet. Život na severe má čaro a osobitné zvyklosti. Najmä v zime, pri vysokých mrazoch a množstve snehu v menších mestečkách sa človek cíti ako naozaj v inom svete. Tu je 10 najväčších rozdielov.

Hory, sneh a nádherné farby. Typický obrázok severskej zimy.

Foto: Miriam Poprocká

Domy sa nezamykajú

Nezamknem, pokojná, že sa nič nestane, opísala jeden z hlavných rozdielov života v Nórsku a na Slovensku Ivana Draganová, ktorá žije s rodinou neďaleko Bergenu v článku na našom portále. So zamykaním si Severania naozaj nerobia problém, nízka kriminalita, slušnosť a dodržiavanie pravidiel patrí skrátka k ich kultúre.

Auto bez dozoru

Viete si predstaviť nechať naštartované auto, kým si odskočíte na nákup do supermarketu? U nás by ste ho asi už o päť minút na parkovisku nenašli, v Škandinávii však nič výnimočné. Nechať naštartované je najmä v zime, keď mrazy dosahujú aj mínus 20 stupňov užitočná ochrana auta pred takzvanými studenými štartmi, keďže motor sa za pár minút cesty z domu k obchodu nestihne zohriať. Ľudia ho teda nechajú ísť, najmä ak idú na kratší nákup.

Nezhasínajú

Ráno o pol deviatej je v zime rovnaká tma ako večer o takomto čase. Stmievať sa začína o štvrtej popoludní (niekde aj skôr, podľa toho, ako severne ste), takže mnoho Severanov sa ani neunúva šťukať vypínačmi. Nechávajú rozsvietené, ak idú za tmy do školy či práce a za tmy sa vracajú, svoj príbytok za denného svetla v zime často ani nevidia.

Neponáhľajú sa

Škola sa začína okolo deviatej, podobne aj iné aktivity. Postoj „niet sa kam ponáhľať“ cítiť aj na ulici, v obchodoch, na cestách. Ľudia si navzájom dávajú prednosť, pridržia si dvere, šoféri počkajú, kým prejde chodec alebo iné auto, niekedy dokonca aj keď sa sú na hlavnej ceste. Najvyššia povolená rýchlosť na cestách (okrem diaľnice) je napríklad v Nórsku 80 kilometrov za hodinu a áno, osemdesiatkou idú aj bavoráky či mercedesy s „nadupanými“ motormi. „Ak je raz je na ceste 40-tka, tak tam skrátka treba ísť 40 kilometrov za hodinu, aj keby to bola päťkilometrová rovina, a zdalo by sa to akokoľvek nepochopiteľné. Je to zákon,” priblížila Ivana Draganová.

Vyjdi alebo choď peši.

Foto: Miriam Poprocká

Nesolia cesty

Nebojujú s prírodou, prispôsobia sa jej. Namiesto ton soli, ktoré by museli spotrebovať pri tom množstve snehu, ktorý spadne, a rozlohe krajiny, si upravia výbavu auta. Pohon 4x4, takzvané „klincové“ pneumatiky, reťaze, primeraná rýchlosť, tolerancia, opatrnosť – a ide to aj bez znečisťovania krajiny chemickým posypom. Samozrejme, sneh z ciest odrhnú – pluhom a ak treba, frézou.

Po chodníku aj na bežkách

Údržba chodníkov je podobná ako údržba ciest. Odhrnutý, prípadne utlačený sneh by bol na Slovensku možno predmetom rozhorčených sťažností obyvateľov na nedostatočnú údržbu, Nóri však vytiahnu bežky alebo špeciálne sánky a presúvajú sa aj takto. Samozrejme, nie na uliciach hlavného mesta, v menších mestečkách je to bežná vec. Prípadne si takto vo voľnom čase chodia zabežkovať, lyže si pripnú pred domom a ide sa. O trate v krásnej severskej prírode nie je núdza.

Reflexné prvky takmer všade

Tým, že sú severské krajiny ponorené väčšinu zimných dní v tme, reflexné prvky sú nevyhnutnou, v podstate automatickou súčasťou oblečenia. Najmä deti ich majú všade – vetrovky, čiapky, tašky, topánky. Na bezpečnosť sa dbá, aj keď tam vládne menšia hektika a väčšia ohľaduplnosť než u nás.

U nás by to bola kalamita.

Foto: Miriam Poprocká

Netrápia sa počasím

Sneží, mrzne, prší, no a čo? Počasie, hoci je extrémnejšie než u nás (alebo práve preto?) tam nikto zvlášť nerieši. Ak je zima, zoberú si ľudia na seba sveter navyše, ak v lete leje, kúpia si gumené pršiplášte, gumené nohavice, deťom dokonca aj rukavice a funguje sa ďalej. Keby totiž v extrémnom počasí nevychádzali von, možno by boli pol roka ulice ľudoprázdne a život zastavený.

Nepotrebné nechajú tak

Vysoká životná úroveň sa odráža na prístupe k materiálnym veciam. Ľudia na ne príliš nedbajú. V lyžiarskych strediskách možno napríklad bežne nájsť opreté lyže, palice, či pohodené okuliare aj týždeň na tom istom mieste bez toho, aby si ich zobral ich majiteľ, prípadne niekto odpratal. Ľudia vyznávajú zásadu čo nie je moje, neberiem, no na druhej strane zasa niekto napríklad po týždennej lyžovačke jednoducho nezoberie späť materiál, ktorý už nebude potrebovať, pretože o rok si kúpi iný (detské lyže, škrabnuté okuliare). Tak ho jednoducho nechá tam.

Nešetria igelitkami

Ekologicky zmýšľajúceho človeka zabolí srdce, keď vidí množstvo igelitiek, do ktorých sa takmer automaticky balí každý nákup, v porovnaní s nami menší počet kontajnerov na separovaný odpad a rozširujúcu sa fastfoodovú kultúru. Severské krajiny sú však na tom s odpadom oveľa lepšie než napríklad my. Majú totiž fungujúci systém separácie a spaľovania odpadov, dokonca napríklad Švédi odpad dovážajú. Ako však povedal Alexander Áč z Akadémie vied ČR, ani Švédi nespĺňajú limity pre trvalú udržateľnosť, dôvodom je privysoká spotreba energie z fosílnych palív.

Horské mestečko.

Foto: Miriam Poprocká





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Ušetrite na Vianoce. 10 rád, ako minúť menej na darčekoch, výzdobe aj jedle

    Ušetrite na Vianoce. 10 rád, ako minúť menej na darčekoch, výzdobe aj jedle

    Vianoce sú sviatkami radosti, každý chce dopriať sebe i druhým to najlepšie, tak sa zvyčajne nehľadí na výdavky. Aj v predvianočnom čase sa však možno zastaviť, popremýšať a bezbreho nemíňať. Vyskúšajte týchto našich desať tipov.

  • Obrázok Od začiatku som tušila, že môj syn už nežije... Záhadná tragédia trápi matku aj po siedmich rokoch

    Od začiatku som tušila, že môj syn už nežije... Záhadná tragédia trápi matku aj po siedmich rokoch

    Smrť vlastného dieťaťa je strašná pre každého rodiča, ešte ťažšie sa s ňou zmieruje, ak nevedia, prečo prišlo o život. Anna Bogricová z Medzilaboriec si túto otázku kladie už sedem rokov. Jej syn Róbert zomrel za záhadných okolností a hoci polícia prípad uzavrela ako samovraždu, dodnes s tým nie je celkom zmierená.

  • Obrázok Otvorená spoveď alkoholičky: Je jedno, že vám plače dieťa, brániť si budete len svoj chľast

    Otvorená spoveď alkoholičky: Je jedno, že vám plače dieťa, brániť si budete len svoj chľast

    „Prvý raz som sa opila na výlete v deviatej triede. A hneď ako kôň! Už vtedy sa vlastne ukázalo, že neviem piť normálne, čo však ešte nik takto nebral. Ani ja.“ Bratislavčanka Vanda Vavrová si prepila najlepšie roky mladosti. Za osem rokov dosiahla najťažší, štvrtý stupeň alkoholizmu, už chýbali len „biele myšky“. „Ale aj na to by došlo,“ nešetrí sa vyštudovaná biologička, neskôr novinárka, ktorá nepije už 28 rokov.

  • Obrázok Iva Sikulová prežila pád lavíny, dnes je záchranárkou: Splácam dlh, že som mala viac šťastia ako iní

    Iva Sikulová prežila pád lavíny, dnes je záchranárkou: Splácam dlh, že som mala viac šťastia ako iní

    Keď ju pri skialpinistickom výstupe v Bulharsku zmietla lavína, vo valiacej sa mase snehu sa už v duchu lúčila so životom. Ivana Sikulová však mala šťastie, zastavila sa síce doráňaná, ale na povrchu. Tento pád pred 13 rokmi mladú geologičku obľubujúcu lezenie a extrémne lyžovanie zmenil. Stala sa z nej záchranárka, ktorá pomáha ľuďom, a učí ich, ako v núdzi pomáhať aj ostatným. Je to aj akýsi dlh voči mojim priateľom, ktorí sa nevrátili z hôr, vraví.

  • Obrázok Dcéra legendárneho horolezca Vladka Tatarková: Netreba vychovávať, len pekne žiť. Dieťa sa pridá

    Dcéra legendárneho horolezca Vladka Tatarková: Netreba vychovávať, len pekne žiť. Dieťa sa pridá

    Dcéra horolezeckej legendy, manželka horského vodcu a lekára, matka dvoch malých detí. Život Vladky Tatarkovej je celý spätý s horami. Doviedol ju tam jej otec, ona teraz s nimi zoznamuje svoje dcéry – prváčku Hanku a škôlkarku Terezku. Už majú za sebou dokonca aj prvé vylezené cesty. „Je pre mňa prirodzené viesť naše deti k tomu, čo robíme my, čo nás baví. Ale snažím sa držať v sebe aj možnosť, že ich to baviť nemusí, môžu mať iné záujmy,“ hovorí Vladka Tatarková v rozhovore pre ahojmama.sk.

  • Obrázok Dvojaký meter na ženské telo. Dojčenie poburuje, pózovanie pred kamerou už nie

    Dvojaký meter na ženské telo. Dojčenie poburuje, pózovanie pred kamerou už nie

    Waaau, prekrásna! Nádherná! To je telo, kočka! Smajlíky, pusinky, emotikony od výmyslu sveta. Takto ľudia na sociálnych sieťach reagujú na fotografie, kde celebrity predvádzajú svoje najnovšie šaty, make up, vyšportovanú postavu, sexi pózu, alebo všetko naraz. Pri fotografiách, kde ženy dojčia svoje deti, to už ale také jednoznačné nie je. Prečo dvojaký meter?

  • Obrázok Kam patria použité servítky a kam obal od vajíčok. Viete správne separovať papier?

    Kam patria použité servítky a kam obal od vajíčok. Viete správne separovať papier?

    Nie je papier ako papier. Aj keď sa to na pohľad zdá jednoznačné, nie všetok papier môže ísť do zberu či kontajnera. Niektoré typy sa na recykláciu nehodia, napríklad pre svoje zloženie alebo preto, že už recyklované boli.

Ďalšie články v rubrike >