Farárka Natália Kacianová: Naše deti majú dovolené nastaviť nám zrkadlo

gb, 17. mája 2020 o 04:30

„Keď sme ako rodičia príliš úzkostliví alebo ich príliš kritizujeme, naše deti majú možnosť nám to povedať. Keď si tvrdohlavo presadzujeme iba to svoje, dajú nám to najavo. A tak sa spoločnými silami snažíme búrať predsudky o dokonalých rodičoch a dokonale vychovaných deťoch," hovorí v našej každotýždňovej rubrike Môj výchovný boj evanjelická farárka Natália Kacianová.

Evanjelická farárka Natália Kacianová.

Foto: archív Natálie Kacianovej

„Aj keď som v detstve radšej lozila po stromoch ako prezliekala bábiky, byť mamou pokladám za najväčšie požehnanie môjho života. Svoje deti (dcéru a dvoch synov) vychovávam spolu s mojím manželom Adriánom, ktorý je rovnako ako ja evanjelickým kňazom a učiteľom. Spomínam si na ten pocit, keď sa nám narodila naša dcéra. Ako som si v duchu hovorila, že urobím všetko preto, aby som v jej výchove urobila čo najmenej chýb.

Ako budem veľa čítať, každý názor si dvakrát premyslím a pre istotu ho ešte s niekým iným prekonzultujem. A dobre mienených rád som teda dostávala neúrekom. Od babičky, od svokry, od skúsenejších kamarátok. Vlastnej neistoty som sa však zbaviť nedokázala. A zabúdala som na materské inštinkty. Na to, čo mi radilo moje srdce – aby som nemala strach, veď som predsa mama a každá mama chce pre svoje dieťa iba to najlepšie. Chýbala mi taká úplne normálna sebadôvera. Radšej som sa vo výchove detí nechala unášať radami a názormi okolia.

Dnes, keď je už moja dcéra skoro dospelá, tak sa o svojich pocitoch často rozprávame. Milujem tie chvíle, kedy si k nej prisadnem na posteľ, alebo sa len tak – aj na hodinu – „zabudneme“ v kúpeľni. Myslím si, že aj ona bojuje so svojou sebadôverou. Ale na rozdiel odo mňa, nebojí sa so mnou nesúhlasiť. Dokáže si svoj názor povedať, nie tvrdohlavo, ale citlivo, s rešpektom. Dokonca aj v puberte.

S rodinou.

Foto: archív Natálie Kacianovej

Naše deti to s nami nemali vždy ľahké. Vyrastať v rodine evanjelických farárov a učiteľov prináša okrem mnohých výhod aj isté nevýhody. Napríklad ľudia vás majú zaškatuľkovaných. Kladú na vás privysoké nároky. Vaše deti si nemôžu dovoliť urobiť scénu, jedovať sa, papuľovať, iba preto, lebo ich rodičia sú verejne známe osoby. Deti sa boja robiť chyby, alebo, čo je ešte horšie, boja sa, že keď nejaké chyby urobia, okolie ich neprijme a neodpustí im. V našej rodine sa preto učíme „robiť veci inak“. Snažíme sa o našich chybách rozprávať, pretože chyby sú iba prirodzenou súčasťou každej výchovy. Snažíme sa na deti príliš netlačiť, snažíme sa na niektorých chybách vyslovene zasmiať. A možno, raz sa z tých chýb aj poučíme. A budeme šťastnejší, pretože budeme sami sebou, bez stresu z toho, ako nás vníma naše okolie.

Okrem materstva si užívam aj prácu s malými deťmi na našej Evanjelickej spojenej škole v Martine. Deti ma volajú pani farárka Natálka a často mi toho o sebe veľa prezradia. Niekedy mám pocit, že ich malé detské duše sú príliš ustarostené, naplnené príliš veľkými očakávaniami svojich rodičov. Viem, že aj naše deti sa tak niekedy cítia. Ibaže my sa o tom doma veľa rozprávame. Aké sú naše predstavy a aké sú tie ich. Čo sa im na nás páči a čo by niekedy urobili úplne inak.

Naše deti majú dovolené nastaviť nám zrkadlo našich reakcií. Rovnako, ako ho my nastavujeme im. Keď sme príliš úzkostliví alebo ich príliš kritizujeme, majú možnosť nám to povedať. Keď si tvrdohlavo presadzujeme iba to svoje, dajú nám to najavo. A tak sa spoločnými silami snažíme búrať predsudky o dokonalých rodičoch a dokonale vychovaných deťoch. Rovnako, ako my vždy reagujeme na chyby našich detí, tak môžu deti poukázať na tie naše – a čo je úplne najlepšie, dokážeme si naše chyby priznať a nemáme problém si ich odpustiť. Nikto predsa nie je dokonalý – a robiť chyby (aj vo výchove) budeme až do konca života," dodáva Natália Kacianová.

Natália Kacianová v kostole.

Foto: archív Natálie Kacianovej






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa