Eva Marková: „Jednorodičovstvo je tvrdá práca, ale prináša nádej.“

Eva Marková, združenie Jeden rodič, 22. novembra 2020 o 03:52

Silvia sa po rozvode stará o deti, pracuje, rieši svoje zdravotné problémy i nedostatok financií. Náročná situácia ju však posilnila. Jej príbeh popisuje v našej pravidelnej rubrike „Tento týždeň píše" Eva Marková z organizácie Jeden rodič, ktorá sa snaží presadzovať práva rodín, v ktorých deti vyrastajú len s jedným rodičom. „V jednorodičovstve je dôležité nechcieť od seba byť dokonalým, nemať ambíciu, že plnohodnotne nahradíte druhého rodiča. Je potrebné naučiť sa brať veci také, aké sú," cituje Eva Marková statočnú mamičku.

Eva Marková.

Foto: Ľubomíra Petrová

„Za dva roky práce s neúplnými rodinami som sa stretla so stovkami osudov rodičov aj ich detí. Miestami to bolo pre mňa veľmi náročné, celé dni som myslela na deti, ktoré sa učia kľučkovať medzi rodičmi, pretože si aj po rozpade rodiny robia rodičia stále navzájom zle. A na druhej strane tu sú aj rodičia, čo majú dve práce, lebo musia uživiť rodinu, inak prídu všetci o strechu nad hlavou a budú hladovať. A teraz, počas covidu, sa to celé zhoršilo. Strach a obavy sú tu denne prítomné.

Je jeseň a my v našej organizácii „Jeden rodič" pripravujeme Prvý jednorodičovský diár. Rozprávame sa s rodičmi, voláme, píšeme príbehy. V diári je 12 príbehov rodičov, ktorí žijú jednorodičovstvom. Dnes vám chcem prerozprávať osud matky, z ktorej cítim veľkú silu, meniacu sa jej dozrievaním na pokoj.

Prvý rok po rozpade rodiny bol pre Silviu veľmi ťažký. Exmanžel sa správal agresívne a ona zostala sama v meste, kde nikoho nepoznala: „Žili sme v drahom podnájme a v tom čase som bola bez práce s dvoma deťmi. Naše tretie dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté, bolo už umiestnené v ústave.“ Počas manželstva sa starala oň doma šesť rokov, aj keď ona sama bola vážne chorá.

Silvia je sedem rokov na výchovu sama. Jej exmanžel viedol deti k nezodpovednosti a podrýval autoritu Silvii rovno pred očami deťmi. Ona sa teraz snaží naprávať chyby minulosti: „Celé je to náročné a trvá to roky. Stále je to však podstatne lepšie ako žiť s partnerom, ktorý výchovu vašich spoločných detí priamo pred nimi spochybňuje.“

Komunikácia s ex je minimálna, s deťmi sa nestretáva. Ani deti s ním byť nechcú, boja sa ho. Cítia, že o ne nemá úprimný záujem: „Odpovedám na jeho e-mailové otázky, keďže som povinná mu poskytovať informácie o deťoch. Snažím sa byť stručná a vecná.“ Silvia ešte počas manželstva, ale aj po rozchode prejavila úsilie o zlepšenie vzťahov v rodine. S ex manželom viackrát navštívili psychológa. Chodili na stretnutia so psychologičkou na úrad práce sociálnych vecí a rodiny, keďže sa deti s otcom odmietali stretávať. Nepomohlo to a proces bol zo strany úradu po pár sedeniach ukončený. Pre zlepšenie vzťahov v rodine sama navrhla návštevu u mediátora pre ex a rodičov, ale odmietli to: „Snažím sa komunikovať bez hodnotenia, zbytočne nereagovať emotívne. Nerozvíjať témy, ktoré predtým boli predmetom nekonštruktívnych hádok.“

Jej blízka rodina jej nepomáha a s rodinou ex vzťahy neudržuje: „Nepomáha mi nikto, ani keď sú deti choré, ani keď som chorá ja.“ Teraz musia byť deti samé, keď ide do práce, alebo keď bola hospitalizovaná v nemocnici. Niekedy má pocit samoty. Inokedy výčitky voči deťom, že nemajú toľko lásky a pozornosti, ako by potrebovali.

Prácu si zohnala, až keď sa rozviedla. Strach zo straty pravidelného príjmu z práce však naďalej ostal. Cíti sa byť diskriminovaná v porovnaní s bezdetnými kolegami. Chodí viac po lekároch, či s deťmi, alebo so sebou. Vtedy má nižší pracovný výkon, krátené odmeny. Hrozba straty práce ju stále prenasleduje.

Rodiny so sólo rodičom to nemajú ľahké, ale aj v náročnej situácii možno nájsť pokoj a silu.

Foto: Ľubomíra Petrová

Financie sú v tejto rodine veľmi natesno. Z príjmu nevyskakujú. Financovať potreby pre tri deti a jedno z toho zdravotne ťažko postihnuté je na samú mamu veľa. Mesačne platí tristo eur ústavu, kde má umiestneného syna. Deti nedostávajú od blízkej rodiny nič ani na narodeniny, ale ani na Vianoce. Silvia financuje všetko sama, či príjem má, alebo je práceneschopná. „Finančne sme veľmi limitovaní, málokedy chodíme na výlety, auto nemáme. Musela som si zobrať spotrebný úver, aby sme poplatili základné veci na prežitie. Šetríme na strave a oblečenie nám často darujú priatelia," vraví Silvia.

Ak sa im doma niečo pokazí, nastáva pre rodinu problém. Opravy veľmi nezvláda, niekedy poprosí o pomoc priateľov. Keď sa im pokazila práčka, radšej si požičala peniaze a kúpila si novú. Oprava by ju vyšla drahšie ako nová. S drobným servisom domácnosti jej občas pomáhajú priatelia, ale hromadia sa jej veci, s ktorými by potrebovala pomôcť a zatiaľ ich zo zdravotných dôvodov odkladá na neskôr.

Súkromný život nemá. Chodí z práce pomerne neskoro, unavená. Nie je zdravá, a tak s vypätím všetkých síl zvláda najnutnejšie povinnosti. Zostáva jej málo energie na čokoľvek iné. A po skúsenostiach v predchádzajúcom vzťahu nemám ani dosť dôvery v ľudí. Prišla o odvahu a uzavrela sa pred budovaním si nových vzťahov. S odstupom času hodnotí, že od manžela mala odísť oveľa skôr: „Viac by som verila sebe, že to zvládnem sama, viac by som brala do úvahy varovné signály, ktoré som dostávala. Jednorodičovstvo v pokoji je oveľa väčším prínosom pre deti ako nefunkčná rodina.“

Deti a žena majú teraz zdravé prostredie na život. Je to šanca na zlepšenie a nápravu toho, čo už bolo nefunkčné. „V jednorodičovstve je dôležité nechcieť od seba byť dokonalým, nemať ambíciu, že plnohodnotne nahradíte druhého rodiča. Je potrebné naučiť sa brať veci také, aké sú," uzatvára Silvia."





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

    „Je povinnosťou zdravotníckeho personálu poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, aby podporovali zdravie žien a ich detí, dbali na dodržiavanie ich ľudských práv, a to platí aj v čase pandémie. Nie je úlohou žien si svoje práva vybojovať, vyjednať, zabezpečiť. To je naša filozofia v Ženských kruhoch. Zároveň si uvedomujeme, že ženy chcú byť aktívne a tehotné ženy nemôžu iba pasívne čakať, kým sa situácia zlepší. Ony sú tehotné tu a teraz," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková.

  • Obrázok Ako sa pri výchove zbaviť pocitov viny?

    Ako sa pri výchove zbaviť pocitov viny?

    Vychovávať deti nás nik neučil, preto často nevieme, ako v danej situácii zareagovať a následne si kladieme otázky, či sme sa zachovali správne. Neraz si svoje správanie voči deťom vyčítame. Ako z toho von? Riešenie existuje, a približuje ho Andrea Poloková zo združenia MAMILA v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Piatiaci a šiestaci by sa nemali učiť z domu, ale chodiť riadne do školy

    Piatiaci a šiestaci by sa nemali učiť z domu, ale chodiť riadne do školy

    Učitelia to dnes nemajú ľahké. Učiť svojich žiakov na diaľku, bez priameho kontaktu nie je veru jednoduché, najmä ak niektorí pri tom vylihujú v posteli s mobilom či tabletom v ruke. Silvia Bodláková vyučuje už dlhé roky matematiku a v našej dnešnej rubrike píše o úskaliach dištančného vzdelávania i o tom, ako si s nimi poradiť.

  • Obrázok Taká pohoda, že sa to ani veriť nechce. Bola som pri tom, ako sa v Dánsku narodil Joste...

    Taká pohoda, že sa to ani veriť nechce. Bola som pri tom, ako sa v Dánsku narodil Joste...

    Nik mi neveril, že násilie pri pôrode existuje, vraví režisérka Maia Martiniak, ktorá vo svojom novom dokumente Neviditeľná otvára tému pôrodnej traumy. V dnešnom príspevku našej rubriky Tento týždeň píše ale opisuje radostnejší príbeh jedného pôrodu v Dánsku, svedčiaci o tom, že ak sa chce, dá sa zladiť bezpečnosť i rešpektovanie žien. Práve ten Maiu motivoval, aby dokončila film o temnej stránke pôrodníctva, ktorý bude mať o týždeň premiéru.

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    „O nástrihu hrádze (epiziotómii) sa v minulosti predpokladalo, že je prevenciou ťažkých poranení konečníka. No opak je pravdou. Vedeckými štúdiami bol tento predpoklad vyvrátený a dokonca nástrih hrádze riziko poranenia konečníka zvyšuje. Naopak účinnou prevenciou pred poranením sú slobodná voľba polohy, prikladanie teplých obkladov na hrádzu a tlačenie podľa potrieb tela," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy.

  • Obrázok „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    Dojčenie nie je len o nasýtení bábätka, veľmi dobre si to uvedomujú matky, ktoré si adoptovali dieťa. Dojčiť môže aj žena, ktorá nerodila, aj žena, ktorá pri vlastnom dieťati nemala dostatok mlieka. O tom, ako dojčenie uľahčuje cestu zbližovania novej rodiny, v našej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka OZ MAMILA MUDr. Lucia Kantorová.

  • Obrázok Petra Slezáková radí: Tipy a triky, ako neplytvať potravinami a správne ich skladovať

    Petra Slezáková radí: Tipy a triky, ako neplytvať potravinami a správne ich skladovať

    „Buď kreatívny pri varení, aby si využil všetky zbytky a odrezky. Zo zbytkov zeleniny urob rizoto alebo polievku, prípadne rôzne zbytky zapeč s cestovinami a syrom," radí našim čitateľom Petra Slezáková, propagátorka bezodpadového života a zakladateľka iniciatívy Zero Waste Slovakia. Toto je jej prvý príspevok v našej nedeľnej rubrike Tento týždeň píšem ja.

Ďalšie články v rubrike >