Vlčie a ľudské rodiny sú si veľmi podobné.
Foto: REUTERSDodnes pretrváva o vlkoch veľa nesprávnych mýtov, čo je spôsobené povrchnými vedomosťami, ovplyvnenými aj spomínanými rozprávkami či filmami. „Na rozdiel od vrčiacich kreatúr s vycerenými zubami, ktoré vidíme vo filmoch, je život divých vlkov harmonický, plný hier a vzájomnej lásky,“ zdôrazňuje uznávaná odborníčka na vlky Elli H. Radingerová, ktorá sa pozorovaniu týchto zvierat venuje dlhé desaťročia, vo svojej knihe Múdrosť vlkov.
Deti ako poklad
Vĺčatá sú, podobne ako u ľudí deti, považované za poklad svorky. „Sú milované a ochraňované, a tak sa s nimi aj zaobchádza. Starajú sa o ne nielen rodičia, ale celá rodina vrátane tiet, strýkov a starších súrodencov, a to úplne nezištne,“ približuje odborníčka. Čiže láskavá opatera v kruhu širšej rodiny, starších príbuzných – ideálne prostredie, v akom by mali podľa psychológov vyrastať aj deti.Jednoduché sú aj princípy samotnej výchovy. „Rodičia rozhodujú za deti, starší súrodenci za mladších. Rodičia nemusia dokazovať, že slovo platí. Jednoducho je to tak. Všetkým chcú dobre a na základe vlastnej skúsenosti rozhodujú, čo je pre skupinu užitočné a bezpečné,“ uvádza Elli H. Radingerová.
Vedieť prehrať
Vlčie deti sa učia podobne ako ľudské – pozorovaním a napodobňovaním rodičov. (Či naše deti dostávajú od dospelých vždy správny príklad, je už iná téma.) Majú tiež dostatok priestoru na hry, pričom pri vystrájaní majú dovolené takmer všetko, aj skákať po vodcoch svorky, ktorí ich neraz nechávajú vyhrať. Zámerne.„Schopnosť niečo predstierať, v tomto prípade porážku, ukazuje, že zviera chápe, ako jeho reakciu vnímajú iní. Je to známka inteligencie. Vĺčatá vedeli, že podmanenie bolo iba hrané, ale mohli pritom spoznať pocit víťazstva nad niekým, kto je oveľa väčší ako ony. Takýto presvedčivý pocit potrebujú vlky ako lovci zažívať denne,“ vysvetľuje expertka.
Vlk je vysoko inteligentné a plaché zviera. S tým z rozprávky má pramálo spoločného.
Foto: CHRISTELSHranice a zodpovednosť
Na druhej strane majú ale vĺčatá aj hranice. Rodičia a starší príbuzní podľa Elli napríklad v prípade, že vĺča „hrá ostatným na nervy“, zaujmú jednotný postoj. Mláďatá nemajú šancu uplatniť metódu „keď som neuspel u otca, idem za mamou“.Ako vysvetľuje, mladému vlkovi sa nič nezakazuje, smie nadobúdať vlastné skúsenosti, a pritom sa učí, že musí znášať dôsledky svojho správania. „Vlčí rodičia potomstvu láskavo sprostredkúvajú rozdiel medzi dobroprajnosťou a obmedzením voľnosti. Určujú mu hranice roztopašnosti,“ konštatuje expertka.
Vlčie rodinky majú svoje rituály, ktoré dodržiavajú, a ktoré im, podobne ako ľuďom, dodávajú pocit zázemia, istoty a spolupatričnosti.
Každý má svoju rolu
Na druhej strane sú vlci, podobne ako ľudia, rozmanití a náladoví. Každý má inú povahu (introvert, extrovert, niečo medzi tým) a každý má vo svorke svoje miesto a svoju úlohu. Napríklad pri love, pri nastolení pokoja, pri pomoci druhým. Elli vo svojej knihe opisuje, ako napríklad mladá vlčica pomohla mladšiemu súrodencovi prejsť cez rozbúrenú rieku, keď ho zaujala hrou s palicou, ktorú nasledovalo.
Vlci sú ako ľudia, majú rôzne povahy a vynikajú v rôznych činnostiach.
Foto: MPRV SRKeď treba, nasadia aj život, o čom svedčí zasa príbeh dvojročnej vlčice, ktorá na seba nalákala inú svorku vlkov. Tá prenasledovala jej matku, ktorá zoslabnutá po nedávnom vrhu nemala šancu uniknúť. Mladá vlčica však bola silná a rýchla bežkyňa, tak sa cudzími vlkmi nechala prenasledovať, pričom ich schválne viedla preč od matky a brlohu s mláďatami.
Mladší vlci sa starajú aj o chorých a starých členov rodiny, podobne ako my ľudia. Elli spomína prípad, ako starému vlkovi raz rozžuli mäso tak, ako to robia mláďatám.
Láskaví vodcovia
V rozpore s našimi zažitými predstavami je aj skutočné vodcovstvo svorky. Podľa dlhoročnej výskumníčky správania vlkov nejde o žiadnych dominantných alfa samcov, naopak. „Žiadne dokazovanie prevahy, žiadna nadradenosť, žiadna agresia, iba tichá autorita a prevzatie zodpovednosti,“ vyratúva vlastnosti vodcu v knihe Múdrosť vlkov.
Vlk zavýja.
Foto: shutterstock.comVšeobecne sa vodcami stávajú vlci s mentálnou silou a sociálnou inteligenciou. „Vyššie postavené zvieratá a všemožne snažia, aby v rodine panovalo priateľské ovzdušie a harmónia. Chce to súdržnosť a pocit spolupatričnosti. Skúsené vodcovské zvieratá nepovažujú za potrebné akokoľvek dokazovať svoju nadradenosť, pretože vyžarujú prirodzenú autoritu,“ konštatuje Elli H. Radingerová. (Múdre slová by mohli slúžiť ako inšpirácia pre politikov.)
Recept úspešnej vlčej rodiny stojí podľa Elli H. Radingerovej na troch oporách: Sústredenie sa na podstatu, ktorou je dobro pre všetkých. Ustavičná komunikácia. Pevné vedenie. Jednoduché a pravdivé, nielen v prípade vlkov.
