Z vianočných jedál obľubuje Kristína Tormová najviac zemiakový šalát.
Foto: Forum Film Czech & SlovakiaČo máte na Vianociach najradšej?
Jáááj... Asi ako vonia a svieti stromček. A manželovu kapustnicu (úsmev). A zemiakový šalát, ten áno, toho robím veľmi veľa.
Ako vyzerá u vás Štedrý deň?
Rôznorodo. Ako kedy. Navštevujeme rodinu a vyjedáme všetky koláče, ktoré máme napečené už teraz, a ktoré máme zatiaľ zákaz jesť (smiech). Tiež k nám chodia rôzne návštevy. Do hôr nechodíme, nie sme lyžiari, radšej potom ideme na nejaký výlet do tepla namiesto lyží.
Kristína Tormová (41)
je dramaturgička, moderátorka, herečka i spisovateľka. Má tri deti, s manželom Petrom Tormom štvorročného syna Alana a z predchádzajúceho vzťahu desaťročné dvojičky Elu a Matildu. Žije v Bratislave.Práveže tento rok som nespravila ani jeden medovník, všetko urobili deti samé. Urobila som im iba cesto.
Ako sa chystáte stráviť tohtoročné sviatky?
Tento rok budú s nami na Vianoce aj naše Ukrajinky, ktoré sú u nás už dva roky, takže myslím, že to budú pekné Vianoce. Budeme veľká spoločnosť ľudí, ony donesú niečo ich tradičné, my im zasa ukážeme naše tradície. Vlani boli odcestované, teraz sa teším, že nás tento rok bude veľa. Dali sme totiž vedieť ešte aj našim kamarátom, o ktorých vieme, že budú tento rok sami, že k nám môžu prísť.
Aké je u vás tradičné jedlo? Ryba a šalát?
Nie. My máme rezeň, čo je tradícia z otcovej evanjelickej strany, so zemiakovým šalátom. Kapustnicu robíme vegánsku, lebo sme zistili, že nám viac chutí a nie je nám po nej ťažko. Predtým oblátky s medom, samozrejme, tie nesmú chýbať. No a ten šalát ja raňajkujem, obedujem a večeriam tri dni. Naozaj ho milujem.
Ako máte podelené práce? Kto robí stromček, kto aké jedlo..?
Rezne robí naša Ela už dva roky. Ja robím šalát, manžel kapustnicu a koláče robia všetci. Rozmýšľam, čo pri tom všetkom robí naša Matilda. Asi číta (smiech).
Vaše deti teda rady pomáhajú v kuchyni?
Hej. Oni totiž nejedia tie kupované sladkosti, čiže ak máme sladkosť, je to vec, ktorú si napečieme, a to ich veľmi baví. Nemáme to však doma pomenované akože „pomáhame“, nemáme takto rozdelené práce. Máme to tak, že kto môže, ten urobí a k takejto rovnosti pri starostlivosti o rodinu vedieme vlastne všetkých.
Prečo nekupujete sladkosti a kedy ste sa tak rozhodli?
No lebo ja to nejem, ani som to nikdy nejedla, tie najfarebnejšie cukrovinky. Ešte tak napríklad horalku áno, to dostávajú deti ako odmenu za túru, čo je tak dvakrát do roka. Samozrejme, keď dostanú niečo v škole od spolužiakov, tak si to dajú, ale inak si to ani nežiadajú. Takto to proste máme. Neviem prečo. Asi preto, že je to zbytočné. Načo to deťom kupovať, keď je množstvo iných alternatív?
Čo si teda dávate napríklad na Mikuláša do balíčkov?
Veľa ovocia. Samozrejme, nechýbajú tí malí mikulášikovia, to musí byť. Okrem toho sušené ovocie a hlavne náš kalendár. Ten máme už niekoľko rokov. Pozostáva z krabičiek, ktoré Mikuláš vždy napĺňa niečím, väčšinou zážitkami. Napríklad lístky na Luskáčika, lístky do kina alebo tipy ako „pozvime k nám na večeru niekoho, komu to urobí radosť“, či „pomôžme niekomu, kto nemá také vianočné kúzlo tento rok, napríklad ľudia bez domova“ a tak.
Ktoré boli vaše doterajšie tie „naj“ Vianoce, viete si spomenúť?
Mám rada Vianoce, všetky sú svojím spôsobom rovnaké, i keď vždy iné, takže spomienky sú vždy čarovné. Najviac si ale asi pamätám na Vianoce, keď som dostala brata, presnejšie zarámovaný ultrazvuk, na ktorom bol môj brat. Mala som päť a pol roka a dostala som brata na Vianoce (úsmev). Tento darček mám dodnes a nedá sa reklamovať (úsmev).
Tešili ste sa z toho alebo naopak, zaúradovala súrodenecká žiarlivosť?
Strašne som sa tešila. Vôbec žiadna nevôľa, nikdy medzi nami nepanovala súrodenecká žiarlivosť, vždy som sa o brata starala, veľmi intenzívne a on to dodnes oceňuje. Vždy tvrdí, že vďaka tomu lepšie chápe ženy (úsmev).
A čo Vianoce odkedy máte rodinu?
Boli jedny Vianoce, kedy sme si prezradili ja aj žena môjho brata, že sme naraz tehotné. Obe sme sa sprvu tvárili „netehotne“, no potom sa to už nedalo utajiť, ako žiadna z nás nechcela nič piť, jesť a podobne (úsmev). Bol to veľmi krásny moment a s bratom máme dvojtýždňový rozdiel medzi deťmi. Čiže toto bolo také veľmi výnimočné.
Čo by ste zapriali k Vianociam matkám?
Nakoľko sa o Vianociach hovorí, že sú to sviatky pokoja, tak im prajem, aby mali kúsok pokoja aj pre seba.
