Rozchod bez scén a výčitiek. Týchto päť vecí zásadne nerobte

Patricia Poprocká, 29. apríla 2024 o 06:28

Rozchod je ťažký pre všetkých zainteresovaných – partnerov i deti. Práve pre ne je dôležité, ako dospelí dokážu zvládnuť ukončenie spoločnej etapy plné bolesti a emócií. Nech sa už deje čokoľvek, psychológovia pripomínajú niekoľko zásad, ktoré by mali partneri pri rozchode vo vzťahu k deťom dodržať.

Každý má svoju pravdu, svoj smútok i ďalšie emócie. Deti však toho všetkého ušetrite. Buďte k nim vecní a láskaví.

Foto: Shutterstock.com

Nerobte z detí prostredníka

Žiaľ, stáva sa to často, najmä ak sú deti už väčšie. Partneri sa nedokážu, prípadne nechcú zhovárať, tak si odkazujú po deťoch – či už technické záležitosti alebo niekedy aj „šťavnatejšie“ repliky. Nie je to však správne, dieťa nemá s nezhodami rodičov nič spoločné a len preto, že je ich potomok, nie je povinné byť do nich vťahované. Dieťa teda svojimi nezhodami zbytočne nezaťažujte, naopak. Ak dokážete aj napriek rozchodu spolu komunikovať a dohodnúť sa v prospech veci či dieťaťa, ono samé získa príklad, ako sa riešia konflikty a celú situáciu okolo rozchodu mu tým uľahčíte.

Nenadávajte na partnera pred deťmi

Iste, niekedy si človek potrebuje uľaviť, poľutovať sa, aj keď možno vie, že to rozpráva len pod vplyvom emócií, ktoré potrebuje nejako vyventilovať. Zlostite sa, koľko potrebujete, ale nie pred deťmi. I keď si možno myslíte, že váš (už bývalý) partner sa k vám nespráva pekne, prípadne že vás ohovára alebo sa vás snaží obrať o majetok, nezaťažujte tým deti. Stále je to len váš uhol pohľadu, on má ten svoj a najlepšie, čo môžete urobiť, je vydiskutovať si všetko priamo z očí do očí.

Deti citovo nevydierajte

„Tvoj otec nás opustil, už máme len jeden druhého... Musíme držať spolu, musíme si pomáhať...“ Možno vám takéto vety napadnú, najmä ak cítite pri rozchode krivdu, nechajte si ich však pre seba. Sú to vaše emócie, ktoré nemáte prečo podsúvať deťom. Deti prežívajú vlastné a ak ich budú chcieť s vami riešiť, riešte ich. Zbytočne zaťažovať detskú dušičku a zväzovať ju pocitom povinnosti alebo záväzkom nerobí dobrotu, naopak, celú situáciu deťom ešte sťaží.

Hovorte s nimi

Pravdivo, ale vecne. Odpovedajte im na každú otázku primerane ich veku a rozhľadu, aby získali jasno v tom, v čom nemajú. Ako už bolo spomenuté vyššie, vyhnite sa pri tom okydávaniu partnera, vykresľovania seba ako trpiteľa, obete či dieťaťa ako chúďatka, ktoré najviac trpí. Dbajte, aby dieťa nemalo pocit viny, že je na príčine rozchodu a uistite ho o svojej láske. Neklamte mu, že je všetko v poriadku, ak nie je, radšej priznajte, že situácia je aj pre vás teraz ťažká, ale že sa snažíte robiť najlepšie ako viete, aby ste boli všetci tak spokojní, ako je to len možné.

Nebráňte deťom v kontakte s druhým rodičom a jeho rodinou

Nech je akýkoľvek, je to predsa len otec, iného biologického nemajú. (Alebo matka.) Pre dieťa sa časom môže stať „náhradným“ otcom nový partner matky a môžu fungovať naozaj harmonicky, ale vzťah dieťaťa k biologickému rodičovi je predsa len čosi iné. Aj keď napríklad váš bývalý partner nežije podľa vašich predstáv, pokiaľ nie je ohrozený život či zdravie dieťaťa, nebráňte im vo vzájomnom kontakte. Dieťa je dostatočne rozumné, aby si vytvorilo na druhého rodiča vlastný názor a jeho vzťah k nemu bude tiež špecifický, bez ohľadu na vašej vôli či predstave. Vy možno vidíte človeka, ktorý má zlé vlastnosti, no vaše dieťa ich môže vnímať úplne inak, možno aj ako pozitívnu inšpiráciu. A ak by bol váš bývalý partner napríklad aj beznádejný alkoholik, vždy je lepšie, ak to vaše dieťa vie, vidí takto svojho otca na vlastné oči a urobí si vlastný názor, než keby malo prežiť detstvo plné otáznikov – aký je asi ten môj otec, čo asi robí a čo ak až tak nepije ako mi ho vykresľujú...





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >