Sporná fotografia: Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v popradskej nemocnici s novorodencom v náručí.
Foto: FB/Zuzana DolinkováBábätko nie je cvičená opička, s ktorou sa možno len tak vyfotiť, napríklad na vylepšenie imidžu. (A nemalo by sa to robiť ani s tou opičkou, keď už.) Možno diskutovať, či ministerka porušila hygienické štandardy alebo nie, či ohrozila zdravie bábätka, či mala povolenie nemocničného personálu a podobne. Hlavná otázka znie, či si takýto postup mohli ona aj nemocnica dovoliť. A odpoveď znie: Nie.
Dieťa, aj predčasne narodené, patrí do náručia rodičov. Je to prirodzená potreba a právo – detí aj rodičov. Právo, ktorého sa dnes rodičia, žiaľ, stále nevedia dovolať. Rodičia predčasniatok sa neraz musia domáhať, aby mohli byť v kontakte so svojimi bábätkami, aby ich smeli vidieť aspoň na hodinku, aby si ich smeli zobrať do náručia. Sú ženy, ktorým to bolo umožnené až po 30 či 50 dňoch.
Rodiča teda musia o kontakt so svojím vlastným dieťaťom neraz urputne bojovať. Ako k tomu prídu, keď teraz vidia, že oni nesmú, a ministerka, cudzia žena, smie? Len tak prísť a popestovať si v náručí niečie dieťa. Len preto, že je ministerka.
Mimochodom, opýtal sa v tomto konkrétnom prípade rodičov, či smie? Túto otázku zatiaľ obe strany diskrétne prechádzajú mlčaním.
Ak rodičia súhlas nedali, ide o hrubé porušenie rodičovských práv. Časy, kedy novorodenec „patril“ zdravotníckemu personálu, sú totiž, našťastie, dávno preč. Bábätko nie je majetkom nemocnice, o ktorom pán primár, resp. pani primárka rozhodujú, či sa môže alebo nemôže fotiť s ministerkou. Bábätko patrí matke a otcovi, tí by mali byť tí, ktorí sa ho dotýkajú, a ktorí prípadne dovolia niekomu cudziemu, aby sa ho dotýkal a bral na ruky. Možno aj ministerke, prečo nie. Je to na nich. Ak však aj súhlas dali, rozhodne mali byť pri tom. Pri svojom dieťati, ktoré si potom z ministerkinho náručia mala zobrať do svojho matka. Alebo otec.
Žiaľ, prípad popradskej nemocnice nie je jediný. Ministerka už raz podobnú fotku s novorodencom v náručí zverejnila počas návštevy nemocnice na Orave, len vtedy sa okolo toho nerozprúdila diskusia, čo je škoda.
Pochybila ministerka či zdravotníci? Obe strany. Nemocnice by namiesto takýchto divadielok mali od ministerky žiadať pomoc pri zlepšovaní podmienok pre rodičov predčasne narodených detí (ktorých mimochodom, neustále pribúda), aby mohli byť so svojimi bábätkami nepretržite. Je totiž dokázané, že práve prítomnosť rodičov a neustála materská starostlivosť klokankovaním predčasne narodeným deťom zachraňuje životy a zlepšuje zdravie. Nemocnice a štát by sa mali teda snažiť vytvárať podmienky na takúto nepretržitú starostlivosť, aby si rodičia svoje deti nemuseli sledovať cez fotografie, ktoré im láskavo urobí a pošle personál (aj to nie vždy a všetkým), a aby neboli v nemocnici považovaní za (niekedy nežiaducu) návštevu. Mali by sa tiež usilovať o zlepšenie podmienok na podporu dojčenia predčasne narodených detí, ktoré ho potrebujú ešte viac než zdravé bábätká.
Situácia je dnes úbohá: Nemocnice dnes zväčša nemajú priestory, aby mohli matky zostávať so svojimi deťmi 24 hodín denne niekoľko týždňov. Matky často odchádzajú domov a za svojimi deťmi chodievajú na návštevy podľa možností. Chýba tiež funkčný systém podpory dojčenia v pôrodniciach a pomoci matkám donosených novorodencov, nieto ešte predčasne narodených.
Tieto záležitosti treba riešiť, aby sa naozaj niečo pohlo k lepšiemu. Ak si chce ministerka vylepšiť imidž, toto by zabralo oveľa viac než pózovanie s cudzími bábätkami v náručí.
ANKETA:
